Samara
O iných významoch výrazu Samara pozri Samara (rozlišovacia stránka).| Samara (Самара) | |||
| Mesto | |||
 Divadlo v Samare.
| |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Samarská oblasť | ||
| Nadmorská výška | 100 m n. m. | ||
| Súradnice | 53°11′0″S 50°7′0″V / 53,18333°S 50,11667°V | ||
| Rozloha | 466 km² (46 600 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 163 399 (2018[1]) | ||
| Vznik | 1586 | ||
| Primátor | Elena Lapuškina | ||
| Časové pásmo | GTM +4 | ||
  Poloha mesta v rámci Ruska.
| |||
| Wikimedia Commons: Samara | |||
| Webová stránka: city.samara.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Samara, rus. Самара, (v rokoch 1935 až 1991 Kujbyšev) je mesto na východe európskej časti Ruskej federácie na ľavom brehu rieky Volga. Má okolo 1 163 000 obyvateľov (2018) a je deviatym najväčším mestom Ruska a správnym strediskom Samarskej oblasti.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží pri opustenom meandri Samarskaja Luka, na ľavom brehu rieky Volga, medzi ústiami riek Samara a Sok. Z geomorfologického hľadiska leží v oblasti Nízke Zavolžie[2]. Mesto má v poludníkovom smere dĺžku asi 50 km a v rovnobežkovom smere šírku asi 20 km. Rozloha mesta je asi 466 km2.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto bolo založené v roku 1536 ako pevnosť proti nájazdom Tatárov. V roku 1688 sa stala mestom, v roku 1851 sa stala sídlom gubernie. V druhej polovici 19. storočia bola sprevádzkovaná železnica, čo naštartovalo prudký nárast počtu obyvateľstva medzi rokmi 1866 a 1897 o 30-tisíc ľudí. V ruskej občianskej vojne, ktorá vypukla krátko po boľševickej revolúcii, bola Samara centrom protiboľševických síl. Od roku 1935 niesla názov Kujbyšev po sovietskom politikovi Valeriánovi Kujbyševovi. Počas druhej svetovej vojny sem boli presťahované niektoré úrady z Moskvy z obáv z postupu nemeckých vojsk a dobytia hlavného mesta.
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]Samara je významných priemyselným mestom. Je tu konštrukčná kancelária a výrobný závod CSKB-Progress, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia vyrábal sovietske medzikontinentálne balistické rakety prvej generácie R-7 a R-7A, dnes výrobcom nosných rakiet typov Sojuz a Molnija. Preto bola Samara za čias studenej vojny mestom uzatvoreným pre cudzincov, aby bola chránená pred prípadnými špiónmi. Ďalším významným odvetvím je automobilový priemysel, v neďalekom Togliatti sídli závod AvtoVAZ, inými názvami aj Žiguli alebo Lada, ktorý sa snaží dostať zo zlej hospodárskej situácie, ktorá závod sužuje už od pádu ZSSR. Sú tu aj strojárske závody Alcoa a chemické závody nedávno skrachovaného Jukosu.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Je dôležitou železničnou križovatkou na línii Moskva-Ufa a Orenburg. Je tiež dôležitým riečnym prístavom na Volge. Nachádza sa tu i letisko.[4] V meste premáva od roku 1987 podzemná rýchlodráha - samarské metro.
Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Vladimír Železný - český politik
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Počet obyvateľov Ruskej federácie pre obce a mestá k 01.1.2014 [online]. gks.ru, [cit. 2014-01-01]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha
- ↑ Geografičeskoe položenie [online]. city.samara.ru, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. Archivované 2010-05-01 z originálu. (po rusky)
- ↑ Kujbyšev. Boľašaja sovietskaja encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-05-17]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samara
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Informácie o Samare Archivované 2006-09-22 na Wayback Machine (po rusky)
Mestá v Rusku podľa počtu obyvateľov | ||
|---|---|---|
| 10 000 000+ |  | |
| 5 000 000+ | ||
| 1 000 000+ | ||
| 500 000+ | ||
| Ostatné | ||