Preskočiť na obsah

Makemo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Makemo
(Te Paritua, Rangi Kemo)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°35′55″J 143°39′41″Z / 16,598525°J 143,661258°Z / -16.598525; -143.661258
Komunitné centrum Pouheva
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 70 km
Šírka 17 km
Rozloha 716,8 km² (71 680 ha)
 - súše 56 km² (5 600 ha)
Obyvateľstvo 832 (2012[1])
Hustota 14,86 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ John Turnbull
 - dátum 10. marec 1803
Lagúna polootvorená
Vstupy do lagúny 2 splavné s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Wikimedia Commons: Makemo
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Makemo (pôvodný názov Te Paritua alebo Rangi Kemo)[2] je veľký atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Hiti (22 km na juhozápad) a atol Marutea (25,5 km na juhovýchod). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 565 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol na dĺžku nepresahuje 70 km a na šírku má 7 – 17 km. Lagúna má celkovú rozlohu 603 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes najmä z juhu a cez dva široké prieplavy zo severnej strany. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Katiu, Tahanea, Tuanake, Arutua, Hiti a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s veľkým zastúpením vegetácie.

Do lagúny vedú dva široké a hlboké prieplavy pre lode, vybavené svetelnou navigáciou pre lode podľa IALA. Prieplav Tapuhiria, široký necelých 90 m a hlboký 7 m, je situovaný na severovýchodnom konci atolu pri osade Ohaeva. Druhý, nazvaný Arikitamiro, je väčší, široký 180 m a hlboký až 27 m a leží v tesnom susedstve centra komunity, osady Pouheva. Oba prieplavy sú v dôsledku rozmanitosti a bohatstva podvodnej fauny vyhľadávaným miestom pre potápanie.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Hiti, Tuanake, Katiu a Tepoto.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Na atole je možné nájsť pozostatky starovekých sídiel a kultúr, napr. dediny Punaruku, kaplnky, cintorína, starého väzenia ale aj zvyšky megalitického kamenného monobloku, ktorého pôvod nie je dones objasnený.[3] Viaže sa však k nemu legenda polynézskeho hrdinu Moeava, ktorý sa na tomto atole narodil.

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol John Buyers 10. marca 1803.[4][5] Atol pomenoval „Philips's Island“ (Philipsov ostrov).[2]

Ďalší záznam je datovaný 15. júla 1820 z pera Faddeja Faddejeviča Bellinsgauzena,[5] ktorý mu dal názov „Kutuzov“.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí, keď sa Makemo stal francúzskym územím, mal asi 250 obyvateľov.[6]

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 234 360 373 588 720 728 832
Zdroj ISPF,[1][7] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších geomorfologických zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.

Väčšina populácie atolu žije v osade jedinej osade Pouheva, situovanej na severnej strane atolu hneď vedľa prieplavu do lagúny Arikitamiro. Súčasťou osady je veľký kostol Saint-Joseph alebo 25 m vysoký maják, postavený v roku 1936.

Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou perál a produkciou kopry. Výrazným ekonomickým príspevkom pre komunitu je existencia moderného letiska na severnej strane prstenca, niekoľko kilometrov od komunitnej osady s asfaltovou dráhou dlhou 1 500 m a rozvoj turizmu a potápačských centier, ktoré sa zameriavajú najmä na výlety do oblastí oboch prieplavov do lagúny.

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Makemo k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.

  • Maják na atole Makemo
    Maják na atole Makemo
  • Kostol Saint-Joseph
    Kostol Saint-Joseph
  • Budova starostu a miestnej polície
    Budova starostu a miestnej polície
  • Prístavné mólo
    Prístavné mólo
  • Budova letiska
    Budova letiska

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
  2. ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. ↑ Mégablocs de Makemo na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-06-06]. Dostupné online. Archivované 2014-06-07 z originálu.
  4. ↑ All the Voyages round the World: from the First by Magellan, in 1520, to That of Krusenstern in 1807 par John Galt, éd. W. Lewis & Co. pour Sir R. Phillips and co., 1820, pp. 590.
  5. ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  6. ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
  7. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Makemo&oldid=7739864“