Preskočiť na obsah

Fakarava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fakarava
(Havaiki-te-araro)
Havai'i, Farea
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°18′J 145°36′Z / 16,3°J 145,6°Z / -16.3; -145.6
Komunitné centrum Rotoava
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 60 km
Šírka 26 km
Hĺbka 60 m
Rozloha 1 121 km² (112 100 ha)
 - súše 16 km² (1 600 ha)
Obyvateľstvo 824 (2012)
Hustota 51,5 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Faddej F. Bellinsgauzen
 - dátum 17. júl 1820
Lagúna otvorená
Vstupy do lagúny 2 splavné, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Fakarava
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Fakarava (iné názvy: Farea, Havai'i alebo Havaiki-te-araro)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Toau (15 km smerom na severozápad) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 400 km na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]
Nákladná loď Aranui3, kotviaca vnútri lagúny atolu

Atol má hranatý tvar, 60 km na dĺžku a v najširšom mieste je približne 26 km široký. Jeho lagúna je z južnej a juhozápadnej strany uzatvorená koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej a severovýchodnej strany tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou, dlhý 51 km. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry.

Do lagúny vedú dva prieplavy. Severný „Passe Garuae“ je široký až 1,6 km a je najširším spomedzi prieplavov do atolu v rámci Francúzskej Polynézie. Južný, nazývaný „Tumakohua“ alebo „Tetamanu“ meria na šírku necelých 150 m. Oba majú navigačné značenia pre lode. Lagúna je v centrálnej juhozápadnej časti pomerne plytká, so stovkami koralových hláv siahajúcich až tesne k hladine a nezriedka aj roztrúsenými malými ostrovčekmi s vegetáciou.

Atol má aj letisko, ale pre možnosť vstupu do lagúny aj veľkými nákladnými a dopravnými loďami a pomerne blízkej polohe k Tahiti je väčšina dopravy ľudí a nákladu riešená lacnejšou lodnou dopravou.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej približne 150 m pod hladinou. Sopka z oceánskeho dna na výšku 1,17 km a jej vek sa odhaduje na 53,7 až 59,6 mil. rokov.[2]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým z Európanov, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen z roku 1820.[3][4] Atol pomenoval „Wittgenstein“.[1] Britský námorník Ireland navštívil atol 2. októbra 1831 a vo svojich zápisoch uvádza rovnaké meno atolu ako Bellinsgauzen. 14. novembra 1835 tu pristál jeho krajan Robert Fitzroy, a neskôr aj francúzsky bádateľ a dôstojník, objaviteľ slávnej Miloskej Venuše v Egejskom mori Jules Dumont d’Urville v septembri 1838.[3]

V 19. storočí, keď sa Fakarava stala francúzskym územím, mala asi 375 obyvateľov. Región prosperoval nielen vďaka produkcii kokosového oleja a kopry (asi 7 až 8 ton v roku 1860), ale aj vďaka svojej geografickej polohe s námorným prístavom v chránenej lagúne sa stal jedným z hlavných centier obchodu a zdroja perlete. Atol bol evanjelizovaný Honoré Lavalom v roku 1849 a už o rok neskôr bol v osade Rotoava vysvätený kostol. Druhý v Tetamanu je z roku 1874 a je postavený z koralov.

Atol bol na začiatku 20. storočia rozdelený do dvoch častí: Tehatea a Tetamanu.

V súčasnosti je hlavným komunitným centrom severná osada Rotoava, kde žije väčšina obyvateľov atolu.

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Na atole žije okolo 800 obyvateľov a radí sa k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.

Demografický vývoj:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 204 224 248 467 712 852 824
Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva

Letisko je na atole od roku 1995. Jeho asfaltová dráha je pomerne dlhá, má 1 400 m a disponuje technológiou Pilot Controlled Lighting (PCL).[6]

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na lagúnu z osady Rotoava

Atol je domovom širokého spektra vodnej aj suchozemskej fauny. Ryba Epinephelus polyphekadion a iné z čeľade Garupovité (Serranidae), dravé barakudy (Sphyraena barracuda) z radu ostriežotvarých, raje (raja Manta, eagle ray a iné), rôzne druhy žralokov, vrátane kladivohlavých, tigrovaných, korytnačky aj delfíny. V lagúne nezriedka vidieť aj veľryby.

Ostrov je domovom aj vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[7]. Vďaka tomu, že atoly patriace pod komunitu Fakarava majú veľmi rozdielny biotop, v ktorom sa vyskytuje pomerne veľké množstvo vzácnych alebo ohrozených druhov zvierat, je komunita klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry.[8]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Fakarava k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne je atol Fakarava centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. ↑ Fakarava Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  4. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
  6. ↑ Podrobné info o letisku na atole [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2014-04-17 z originálu.
  7. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.
  8. ↑ Registrácia rezevácie v UNESCO

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fakarava

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fakarava na francúzskej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fakarava&oldid=7737843“