Achaltekinský kôň
Achaltekinský kôň (Achal-Teke) je veľmi skromné, odolné a vytrvalé púštne plemeno plnokrvného koňa staré najmenej 3000 rokov. Pochádza z Turkménska (Ázia).
Dejiny plemena
[upraviť | upraviť zdroj]Tento kôň pochádza z púštnych oáz Turkménska. Niekedy sa tvrdí, že je dokonca starším plemenom ako arabský plnokrvník. Po roku 1921 sa chov sústredil na severné svahy Kopetdagu v okolí Ašchabadu. V minulosti sa vraj tento kôň vychovával v jamách, kde na neho všetci, okrem jeho pána, hádzali kamene a len jeho pán sa o neho staral a kŕmil ho, tým vychovávali kone verné len svojmu jazdcovi. Tak sa kone naučili dôverovať len jednému človeku a báť sa všetkých ostatných. To mohlo mať za následok niekedy problematickú povahu tohto plemena.
Roku 1935 absolvovali achaltekinské kone jazdu z Ašchabadu do Moskvy 4 128 km (960 km púšťou) za 84 dní. Dnes sa chová v Rusku Turkménsku, Kazachstane, Uzbekistane a Kirgizsku. Achaltekinec Absent s jazdcom Filatovom zvíťazil v drezúre na OH v Ríme (1960), svetový rekord v skoku do diaľky (8,78 m) drží achaltekinec Perepel.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Je to štíhly kôň vysoký asi 154 cm (kobyly 152 cm), obvod hrudi meria 167 cm, predkolenia 18,9 cm. Má nápadne vysoko nasadený krk. Je veľmi odolný voči teplu a vytrvalý. Máva dlhý chrbát aj krk, plochší hrudný kôš, menej klenuté rebrá, veľmi tenkú kožu a jemnú srsť. Sfarbenie má kovový odlesk a môže byť hnedé, ryšavé, plavé alebo palomino, malo by mať zlatavý nádych, vyskytujú sa bieluši, vraníci aj cremella. Jeho cval je unikátny medzi ostatnými plemenami, je plynulý, bez otrasov a húpaní.[1] Farba očí sa vyskytuje hnedá, ojedinele aj modrá.
Chov a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Využitie achaltekinca je široké - od dostihov cez vytrvalostné jazdenie až po parkúry a drezúru. Je to kôň, ktorý potrebuje svojho jazdca a nie je vhodný do jazdiarne, čo je možno príčinou toho, že mnohá literatúra o ňom tvrdí, že je neovládateľný.
Najkvalitnejšie jedince pochádzajú z chovov v Turkmenistane, kde sú kŕmené stravou bohatou na bielkoviny, napr. lucernou, alebo hrudkami ovčieho tuku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KHOLOVÁ, Helena; HOŠEK, Jan. Koně. Praha : Aventinum, 1996. ISBN 80-85277-36-0. Kapitola Achaltekinský kůň, s. 100.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Achaltekinský kôň
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Horses-online.cz - informácie o druhu (po česky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Achaltekinský kůň na českej Wikipédii.