Vestfálsky mier
Vestfálsky mier (iné názvy: westfálsky mier[1], mier v Osnabrücku a Münsteri) je označenie pre 11 zmlúv podpísaných v roku 1648, ktorými sa skončila tridsaťročná vojna. Rokovania o týchto zmluvách sa viedli v rokoch 1644 – 1648 v Münsteri a Osnabrücku.
Rokovania predbiehali v dvoch mestách, aby v jednom malo prednosť Francúzsko a v druhom Švédsko a čas, ktorý zabralo vyriešenie ceremoniálnych otázok bol 15 mesiacov.[2]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavné zmluvy:
- (prvý) mier v Münsteri (münsterský mier): 30. január 1648, medzi Španielskom a Spojenými nizozemskými provinciami, ukončil osemdesiatročnú vojnu; tento mier bol potvrdený 24. októbra vo vestfálskom mieri v užšom zmysle
- vestfálsky mier v užšom zmysle:
- (druhý) mier v Münsteri (münsterský mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Francúzskom so spojencami na strane druhej
- mier v Osnabrücku (osnabrücký mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Švédskom so spojencami na strane druhej
Ojedinele sa do vestfálskeho mieru zaraďuje aj tzv. pyrenejský mier z roku 1659, ktorý ukončil vojnu medzi Francúzskom a Španielskom a ustanovil hranice týchto štátov v Pyrenejách.
Hlavný obsah - územné zmeny
[upraviť | upraviť zdroj]
- Spojené nizozemské provincie (na území dnešného Holandska) a Švajčiarsko prestali byť súčasťou Rímsko-nemeckej ríše (resp. ríša uznala ich nezávislosť)
- Švédsko získalo Západné Pomoransko a tri hlasy snemu kurfirstov
- Francúzsko získalo (územia biskupstiev) Metz, Toul, Verdun, ďalej časť Alsaska, a pevnosti Breisach am Rhein a Philippsburg
- Brandenbursko získalo (územia biskupstiev) Východné Pomoransko, Halberstadt, Minden a Cammin, ako aj magdeburské arcibiskupstvo
- Bavorsko si ponechalo Horné Falcko, Sasko a Lužicu, ako aj právo voľby rímskonemeckého cisára
- Rýnske Falcko bolo obnovené v rozsahu z roku 1621
- Čechy, Morava a Sliezsko zostali súčasťou habsburskej monarchie
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]- Protestantské vyznanie bolo fakticky zrovnoprávnené s katolíckym. Náboženské pomery boli ukotvené podľa stavu spred dánskej vojny (teda spred roku 1624) v duchu zásad augsburského mieru (1555) - náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo). Kalvinizmus bol ustanovený ako tretie náboženstvo.
- Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia.
- Cisárska moc v Rímsko-nemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov (šľachticov). Stal sa z nej zväzok nezávislých štátov s formálnou hlavou štátu - cisárom, voleným len z rodu Habsburgovcov.
- Habsburgovci oslabení v Rímsko-nemeckej ríši, si ale podržali absolútnu moc vo svojich dedičných krajinách Rakúsko (habsburská monarchia) a Krajiny Koruny českej. Tu teda zvíťazila rekatolizácia a konfiškácie zostali v platnosti.
- Habsburgovci sa udržali v Uhorsku, kde však museli tolerovať protestantskú aj kalvínsku vieru.
- Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európu. Západná Európa začala produkovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2013. 787 s. ISBN 978-80-555-0921-1. S. 277.
- ↑ KREJČÍ, Oskar. Mezinárodní politika. 6. upr. vyd., v Ekopressu 5. Praha : Ekopress, 2021. 803 s. ISBN 978-80-87865-63-7. S. 370.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GAWRON, Przemysław: Hľadanie mieru na bojovom poli : Vojenský pat a mierové rokovania v rokoch 1643 - 1648. In: Historická revue, roč. XXV, 2014, č. 2, s. 55 - 59.