Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) < θέος (Boh) + λόγος (slovo)) alebo bohoslovie je náuka o Bohu. Predmetom teológie je boh a veda, ktorej predmetom je náboženstvo, sa nazýva religionistika. Výraz teológia bol známy v gréckej filozofii od čias Pytagora: vtedy označovali menom teológovia mužov, ktorí básnili o bohoch.
Podľa Aristotela je teológia v protiklade s učením predstaviteľov iónskej filozofie.
Podľa Augustína je teológia veda podávajúca to, čím sa spásonosná viera rodí, živí, obraňuje, posilňuje a zachováva.
Podľa Platóna je teológia filozoficko-kriticky interpretovaný a odmytologizovaný mýtus a ságy o bohoch; náboženský akt vzývania bohov uskutočňovaný pri kultických obradoch. Termínom theologoi sa označujú grécki básnici - autori teogónií (Hesiodos a Homér), čím sa pojem teológie spája s básnickou rečou mýtu, nesúladnú s racionalizačnými postupmi a vyjadrovacími prostriedkami filozofie.
Podľa Tomáša Akvinského je teológia posvätná náuka, ktorá vychádza zo zásad zjavených Bohom; prísne sa odlišuje od filozofie, autorita je v teológii na prvom mieste.
Podľa Ibn Rušda je teológia stredný stupeň vedenia, ktorý komentuje a vysvetľuje vieru.
Podľa J. Dunsa Scota teológia nie je veda, pretože nevychádza zo zásad samosebou daných, ale z článkov viery, ktoré nie sú samo sebou jasné a mnohí ich popierajú. [1]
Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu.
Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k modloslužbe. [2]
Vývin pojmu
[upraviť | upraviť zdroj]Pojem teológia sa používa v klasickej gréckej literatúre, v zmysle „traktáty o bohoch alebo kozmológia“ (porov. Lidell and Scott's Greek-English Lexicon). Aristoteles rozdelil teoretickú filozofiu na matematiku, fyziku a teológiu, pričom teológia v jeho poňatí korešpondovala s metafyzikou, do ktorej Aristoteles zahrnul diskusiu o prirodzenosti božstva.
Podľa stoicizmu je teológia súčasť fyziky, pretože logos, ktorý z látky tvorí kozmos, je boh a vedomie boha je človek vrodené prvou prirodzenou intuiciou bez ohľadu na to, aké dáva bohu mená.
Rozdelenie teológie
[upraviť | upraviť zdroj]Teológiu možno rozdeliť na mnoho odborov z rozličných hľadísk. Toto rozdelenie sa venuje akademickým odvetviam teológie v kresťanstve:
- biblická teológia -- zameriava sa na výskum a interpretáciu Biblie (biblická textová kritika, biblická exegéza, ...),
- dejiny teológie -- sa venujú výskumu náboženského alebo teologického myslenia
- patristická teológia – nazývaná aj patrológia či patristika, skúma obdobie cirkevných Otcov (do cca. roku 800),
- scholastická teológia – obdobie stredovekej „scholastickej“ teológie a jej druhej vlny v 16. storočí,
- cirkevné dejiny – alebo aj dejiny cirkvi, pojednávajú o cirkvi v jej historických súvislostiach,
- systematická teológia, dogmatická teológia či dogmatika -- sa snaží rozčleniť a systematizovať jednotlivé teologické koncepty,
- morálna teológia -- skúma teologické dôvody, prečo by mal človek konať dobro a nekonať zlo,
- spirituálna teológia -- sa venuje teologickému skúmaniu diela rôznych duchovných autorov a náboženských skupín či hnutí, modlitba,
- porovnávacia teológia -- sa venuje porovnávaniu jednotlivých tém medzi rôznymi náboženstvami,
- praktická teológia -- má za cieľ skúmať praktické uplatnenie teologických myšlienok, patrí tam napríklad:
- pastorálna teológia
- homiletika
- katechetika
- teológia oslobodenia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam literatúry
[upraviť | upraviť zdroj]- Kišiday, F. A.: Kresťanstvo. Poslanie Ježiša Krista, 1984
- Kišiday, F. A.: Základná bohoveda I.-II., 1980
- König, F. - Waldenfels, H.: Lexikon náboženství, 1994
- Ondrejovič, D.: Teologická encyklopédia, 1992
- Teologie 20. století. Antologie, 1995
