Hésiodos
Hésiodos alebo Hesiodos[1] (gr. Ησίοδος – starogr. Hésiodos, novogr. Isiodos; * 8. storočie pred Kr., Kymé, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol starogrécky epický básnik a roľník. Je tvorcom náučného eposu Erga kai hémerai („Práce a dni“), najstaršieho zachovaného gréckeho spisu s roľníckou tematikou.[2]
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Hesiodos vo svojom diele Práce a dni spomína viaceré užitočné informácie o svojom pôvode a rodine. Jeho otec pochádzal z maloázijského gréckeho mesta Kyme a bol to loďný obchodník, skúsený a múdry muž s aristokratickým pôvodom, sám Hesiodos nepriamo spomína, že jeho rodina je potomstvom Dia, keď to pripomína svojmu vymyslenému bratovi Persovi v spomínanom diele. Jeho otec bol však neúspešný a tak sa usadil v malej boiótskej dedine pod Haliakmonom, ku ktorej Hesiodos cítil odpor. Fakt, že jeho otec bol nútený opustiť prosperujúce veľkomesto svedčí o upadajúcej aristokracii, nástup tyranov a zmeny spoločnosti a s tým spojená veľká grécka kolonizácia. Nie je však známe, či sa Hesiodos narodil v Kyme, alebo už v Askre.
Rané roky
[upraviť | upraviť zdroj]V mladosti pásal stáda ovcí v horách, neskôr obrábal polia, ktoré zdedil po otcovi. Patril k drobným poľnohospodárom, ktorí síce boli slobodní, ale museli tvrdo zápasiť o svoje živobytie. Básnické umenie sa naučil od potulných rapsódov a podľa niektorých názorov bol aj on jedným z nich, ale neopoustil preto svoje hospodárstvo a cestoval len zriedka. V mladosti vyhral básnickú súťaž v Eubójskej Chalkide.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Zrodenie bohov-Theogonia
Je to najznámejšie Hesiodovo dielo, Hesiodos a Homér sú považovaní za stvoriteľov gréckych bohov a mytológie. Hesiodos tu spomína zrod olympijského kultu. Uranos (nebo) a Gaia (zem) splodili deti. Uranos však na ne žiarlil a rozhodol sa ich vrátiť do útrob Gaie. Tá sa však spojila so synom Kronom, ktorý svojmu otcovi usekol pohlavný úd, ktorý ešte stihol Gaiu oplodniť a tak sa zrodili Giganti a Erýnie. Úd odhodil Kronos do mora a tak sa zrodila Afrodita. Kronos si za ženu zobral svoju sestru Rheiu, svoje deti sa však tiež rozhodol zahubiť, chcel ich prehltnúť. Nešťastná Rheia sa poradila s Uranom a Gaiou, ktorí jej poradili, aby svoje dieťa porodila na Kréte. Tu sa narodil Zeus, ktorého vychovala koza a ktorý nakoniec porazil svojho otca, titanov, gigantov a draka Tyfoea a zmocnil sa vlády nad svetom aj so svojimi súrodencami a neskôr aj deťmi. Bolo to 12. tradičných božských bytostí.
Práce a dni-Erga kai Hemerai
Ďalším významným Hesiodovým dielom sú práce a dni. Ide tu o mravné ponaučenia z bežného života. Hesiodos tu poúča o nepremyslenom sobáši, potreba opatrnosti, roľnícke rady... Hovorí aj o bežnom pracovnom dni či o roľníckych prácach. Významnou postavou, ktorú Hesiodos neustále poučuje je jeho brat Perses. Ide však pravdepodobne iba o Hesiodom vymyslenú postavu, aby tak mohol prezentovať svoj vlastný pôvod a bežné rodinné problémy. Perses totiž prišiel neprávom k majetku, keď Hesioda pripravil o časť dedičstva. Hesiodos ho tu poučuje a radí čo má robiť, aby sa však pomohlo aj Persovi keď o majetok prišiel aj on. Perses je stálym terčom jeho rád. V tomto diele nechal Hesiodos čitateľa nahliadnuť do svojho súkromia, zároveň však spomína mytologický príbeh o Pandóre a Prometeovi.
Iné jeho nedochované diela boli Katalóg žien (Katalogos gynaikon), Štít (Aspis), Veštenie z vtákov (Ornitomantheia) či Veľké Heoie (Megalai Heoiai). Hesiodos skladal svoje básne v haxametroch tzv. homérskym jazykom. Hesiodos mal veľký vplyv na grécku poéziu, najmä helenistickú, ďalej na Vergilia a na literatúru kresťanskú.
Orientálny vplyv v Hesiodových dielach
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže Hesiodos bol Maloázíjský Grék, veľmi dobre poznal kultúru starých národov Malej Ázie, ktoré boli studnicou pre všetky grécke druhy umenia a bádania. Samotný Hesiodos vyznával bohyňu Hekate, ktorá bola pôvodom z Frýgie. Jeho dielo Zrodenie bohov vychádza zo starých akkadských mytologických príbehov, kde sa tiež bohovia zrodili z neba a zeme a bojovali o vládu nad svetom. Veľmi podobné je akkadská skladba Enúma eliš. Rovnako akkadský a sumerský pôvod nájdeme aj v diele Práce a dni, podobné skladby o poučovaní a bežných problémoch skladali už tieto orientálne národy. Niektoré mytologické príbehy sú podobné s bibliou, napríklad Hesiodov Prometeus, či Pandóra, ktorý je podobný s biblickým vykreslením pôvodu človeka a ženy.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Luciano Canfora-Storia della letteratura greca
- ↑ Hesiodos. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 253.
- ↑ Juríček, Ján, ed. (1987), „Hésiodos“, Encyklopédia spisovateľov sveta (3. preprac. a dopl. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 232