Preskočiť na obsah

Veronika (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika

Veronika obyčajná – kvety.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika[3] (staršie [bohemizmus]: rozrazil[4][5]; lat. Veronica[6]) je na rod z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae) z radu hluchavkotvaré. Všetky druhy majú štvorpočetné kvety a iba dve tyčinky. Dvojpuzdrové tobolky majú srdcovitý tvar.[3] Rod sa vyskytuje po celom svete.[6]

V súčasnosti rod veronika (Veronica) obyčajne zahŕňa aj to, čo iní autori klasifikujú ako samostatné rody Hebe, Synthyris, Besseya, Pseudolysimachion (veronikovec) a niektoré ďalšie. Podrobnosti pozri v kapitole Systematika.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rodu veronika sú jednoročné alebo trváce byliny s poliehavými alebo priamymi byľami. Listy sú protistojné, horné niekedy striedavé. Modré, fialové, ružové alebo biele kvety vyrastajú v pazuchách listov alebo vo vrcholových strapcoch. Štvorpočetná kvetná koruna je tanierovitá alebo zvončekovitá, s krátkou rúrkou. Ku korune sú prirastené iba dve tyčinky. Plodmi sú dvojpuzdrové tobolky, na vrchole väčšinou vykrojené. Niťovité čnelky sa zachovávajú obyčajne aj na plode.[7][8][9]

Na Slovensku bežnými druhmi sú: veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ktorá má dvojradovo chlpatú byľ, veronika lekárska (Veronica officinalis), s plazivou stonkou a oválnymi listami, veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), jednoročná bylina so zubatými listami, veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), ktorá rastie v mokradiach a pobrežných porastoch. Veronika perzská (Veronica persica) je zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[3] Veroniky rastúce ako poľné buriny sú väčšinou jednoročné.[10]

Rozšírenie a výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia rodu veronika je kozmopolitný, s výnimkou niektorých izolovaných ostrovov, kde bola zavlečená: Ascension, Bermudy, Galapágy, Haiti, Havajské ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Réunion, Tristan da Cunha, Veľkonočný ostrov a ďalšie.[6]

Druhy rodu veronika obsadzujú stanovištia od úrovne mora až do vysoko alpínskych oblastí. Prispôsobili sa pritom širokému spektru biotopov, rôznym druhom klímy a takmer všetkým typom pôd.[7][8][9]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Viaceré druhy rodu veronika obsahujú chemické látky, ako sú flavonoidy a glykozidy. Z tohto dôvodu sa vo veľkej miere využívajú v tradičnej medicíne na celom svete. Používajú sa predovšetkým ako diuretikum, na hojenie rán, liečbu chrípky a iných respiračných ochorení, ďalej na liečbu rôznych zápalových ochorení, vrátane reumatizmu, ako aj prostriedok proti hnačke.[7]

Evolúcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod veronika pravdepodobne vznikol približne pred 28 miliónmi rokov.[11]

Predkovia rodu veronika boli pravdepodobne trváce byliny. Väčšina druhov rodu veronika sú dodnes trváce byliny, ale v niektorých prípadoch sa postupne nezávisle od seba (čiže paralelne) vyvinuli jednoročné druhy veroník. Bolo to spôsobené pravdepodobne tým, že jednoročnosť je za istých okolností výhodnejšia pri nepriaznivých faktoroch prostredia, t. j. napr. pri suchu, horúčavách, mrazoch, spásaní semien, záplavách, pôsobení patogénov a pod., pričom väčšinou výhoda spočíva v tom, že jednoročné druhy sú schopné tieto nepriaznivé faktory prečkať v podobe semien.[12]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 2000 bolo na základe molekulárnych analýz veľké množstvo rodov (vrátane rodu Veronica) z dovtedajšej čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae) presunutých do dovtedajšej čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Tento presun bol následne uskutočnený aj napríklad v systéme krytosemenných rastlín APG III (2009).[7]

Rozsah rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa analýz DNA sa rod Veronica tak, ako sa zvyčajne chápal v druhej polovici 20. storočia, ukázal byť parafyletickým. Aby sa vytvoril monofyletický rod, boli dovtedajší rod Veronica (veronika; výskyt: na severnej pologuli), komplex rodov Hebe (výskyt: na južnej pologuli), severoamerické rody Synthyris a Besseya a eurázijský rod Pseudolysimachion (veronikovec) spojené do spoločného rodu Veronica v širšom zmysle.[7][13][14][15]

Taxóny rodu vyskytujúce sa na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

V prirodzenom prostredí z rodu veronika na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto súčasné druhy a poddruhy (prípadne variety)[3][8][9]:

Poznámka: Dvojice názvov veronika - veronikovec sú tu uvedené podľa odporúčania v Kliment et al. 2017.[16]

Ostatné druhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa webových stránok POWO patria do rodu veronika tieto ďalšie druhy:[6]

Hybridné druhy

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Sp. Pl.: 9 (1753)
  2. ↑ a b Veronica L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
  4. ↑ KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny druhej polovice leta. In: 7-8 1941 S. 212
  5. ↑ SMOLAŘ, G., CHRAPPA, A. Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924, S. 227
  6. ↑ a b c d Veronica. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-04]. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d e Muazaz Azeez Hasan Al-Hadeethi et al.. Morphological and Anatomical Review of Some Veronica Species from the Plantaginaceae Family [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, April 2023, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b c Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. prvé. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 137-262.
  9. ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 960-974.
  10. ↑ Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
  11. ↑ APW - Angiosperm Phylogeny Website [online]. University of Missouri, St Louis, and Missouri Botanical Garden, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Jian-Cheng Wang, Bo-Rong Pan, Dirk C. Albachcorresponding. Evolution of morphological and climatic adaptations in Veronica L. (Plantaginaceae) [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2016 Aug 16, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Dirk C. Albach. Further arguments for the rejection of paraphyletic taxa: Veronica subgen. Pseudolysimachium (Plantaginaceae), TAXON Volume 57, Issue 1 p. 1-6 [online]. WILEY, 01 February 2008, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Dirk Albach et al.. A New Classification of the Tribe Veroniceae: Problems and a Possible Solution [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, May 2004, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Hebe Comm. ex Juss. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Kliment, J., Feráková, V., Goliašová, K., Hindák, F., Hindáková, A., Hodálová, I., Kochjarová, J., Kubinská, A., Lackovičová, A., Lizoň, P., Marhold, K. & Mártonfi, P. 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39, Suppl. 1: 1–79, S. 43

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_(rod)&oldid=7944088“