Pneumatická električka
Pneumatická električka, poháňaná stlačeným vzduchom zo zásobníkov doplňovaných v plniacich staniciach na trati, jazdila na prelome 19. a 20. storočia. Za vynálezcu električky na stlačený vzduch sa považuje francúzsky inžinier poľského pôvodu Louis Mékarski (v poľštine uvádzaný ako Ludwik Mękarski, žil v rokoch 1843 – 1923), ktorý vyšiel z už skôr využívaného systému akumulačnej parnej lokomotívy. Vzduchový motor fungoval na podobnom princípe ako parný, ale namiesto pary v ňom pôsobil stlačený vzduch. Ten bol v motore ohrievaný koksovým kúrením, ktoré vyrovnávalo schladenie spôsobené expanziou. Nádoby na stlačený vzduch o sile steny až 13,5 mm boli uložené v podvozku, vzduch bol stlačený až na 50 barov.[1]
Uplatnenie
[upraviť | upraviť zdroj]Skúšobná prevádzka začala v roku 1876,[2] linka v Nantes začala fungovať 12. februára 1879 a Mékarski sa stal riaditeľom tamojšieho električkového podniku. Pneumatické električky boli prevádzkované napríklad v Paríži, na trati od Louvru do miest Saint Cloud, Sèvres a Versailles.[1] Prevádzkovateľom bola spoločnosť Compagnie générale des omnibus (CGO). Hoci prvá elektrifikovaná parížska električková trať bola sprevádzkovaná už v roku 1881, s elektrifikáciou existujúcich tratí sa neponáhľalo, napríklad prevádzka konskej električky bola ukončená až 12. januára 1913.
Systém Mékarski bol použitý na týchto električkových tratiach a systémoch:
- Tramway d'Île-de-France (električky Paríž-sever) 1876 – 1879
- Električky v Nantes 1879 – 1917
- Železnice v Nogentais 1887 – 1921
- Tramways suisses (električky v Berne) 1890 (1894) až 1901[3]
- Električky miest Sèvres a Versailles 1894
- Železnice Arpajonnais 1894 – 1933
- Električky v mestách Vichy – Cusset 1895 – 1927
- Električky v Aix-les-Bains 1896
- Električky v La Rochelle 1899
- Električky v Saint-Quentin de 1899 – 1908 (iné zdroje udávajú začatí k roku 1901)
Pneumatický pohon našiel uplatnenie aj na mnohých banských dráhach: výhodou oproti spaľovacím pohonom bolo napríklad zníženie rizika výbuchu metánu.[4] Podľa niektorých zmienok bol pneumatický pohon používaný aj na niektorých električkových tratiach v USA.[4] O využitiu tohto pohonu sa uvažovalo aj v projektoch metra v Paríži a v New Yorku, ale k realizácii nedošlo. V dnešnej dobe, v súvislosti s hľadaním alternatívnych pohonov, sa k úvahám o pneumatickom pohonu (ale pre automobily) vracia napríklad kórejská firma PHEV alebo francúzska MDI.[4]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Pneumatické metro
- Parná električka
- Plynová električka
- Šliapacia električka Sylvestra Krnky
- Konská železnica
- Elektrická električka
- Pneumatické zariadenie
- Električková doprava v Paríži
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Rudolf Novák: Plynová električka. Časť 2. U Plynárne 500, mesačník Pražské plynárenské as, č. 10/2006[nefunkčný odkaz], str. 10
- ↑ L'Année scientifique et industrielle, Louis Figuier, Émile Gautier, Publia par L. Hachette et cie., 1877
- ↑ Geschichte - Drucklufttram Archivované 2009-05-22 na Wayback Machine, Berner Tramway-Gesellschaft
- ↑ a b c Silniki pneumatyczne - Historia, wynalazki.yoyo.pl, pôvodné umiestnenie, archiv
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pneumatická tramvaj na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pneumatická električka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- John Prentice: Compressed Air Trams, The Tramway Information Web Site, John R. Prentice Software 1998-2009
- Geschichte - Drucklufttram, Berner Tramway-Gesellschaft
- Compressed-Air Propulsion - the Mékarski system: 1876 Archivované 2014-10-27 na Wayback Machine, the Museum of RetroTechnology, The Self Site, 9. 3. 2009
- Silniki pneumatyczne - Historia, wynalazki.yoyo.pl, pôvodné umiestnenie, archiv
- Dictionnaire encyclopédique et biographique de l'industrie et des arts industriels: contenant 1, Paris, Librairie des dictionaires, 1886, Eugène-Oscar Lami, on line: "Le faible rendement que l'on tirait des machines à air tenait à l'impossibilia de faire de la détente. Il y avait donc lieu, pour rendre les Moteurs à air comprimé réellement pratiques, de trouver le moyen de faire travailler sans Inconvenient à grande détente . C'est ce Perfectionnement qui a été RESOL de 1872 à 1875 par un ingénieur français, M. Louis Mekarski, dont le Procédé «est le seul artifice qui Përmet d'employer rationnellement de l'air emmagasiné dans des réservoirs à des pressions très fortes. Ce Procédé consiste à faire agir sur les pistons, comme fluide moteur, non pas simplement de l'air comprimé sec et froid, mais un mélange d'air comprimé et de VAPEUR d'eau, dont le CALORIQUE latent sa trouvé, pendant la détente, partiellement utilis p our limiter l'abaissement de température. "
- Rudolf Novák: Plynová električka. Časť 2. U Plynárne 500, mesačník Pražskej plynárenskej a. S., Č. 10/2006[nefunkčný odkaz], str. 10
| cestná |   | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| koľajová |
| ||||
| vodná | |||||