Substitučná teológia

Substitučná teológia alebo teológia náhrady je kresťanské učenie, podľa ktorého je kresťanstvo naplnením Starého zákona, Židia svojím odmietnutím Ježiša ako Mesiáša definitívne stratili právo nazývať sa vyvoleným národom, sú Bohom zavrhnutí a na ich miesto nastúpil „nový Izrael“ v podobe kresťanskej cirkvi. Táto teológia nebola v histórii akceptovaná jednomyseľne, všetkými kresťanmi.

V 20. storočí a hlavne po tragédii holokaustu začali katolícki teológovia aj niektorých kresťanských denominácií prehodnocovať tvrdenia substitučnej teológie. Podľa explicitného vyjadrenia dokumentu Nostra aetate, ktorý bol prijatý na Druhom vatikánskom koncile katolíckej cirkvi, je Božia zmluva so Židmi stále v platnosti a Novým zákonom nebola zrušená.

Teológia náhrady v podstate učí, že v Božom pláne cirkev nahradila Izrael. Prívrženci teológie náhrady veria, že Židia už nie sú Božími vyvolenými, a že Boh nemá konkrétne plány do budúcnosti pre národ Izrael. Názory na vzťah cirkvi a Izraela môžeme rozdeliť do dvoch táborov: buď je cirkev pokračovaním Izraela (teológia náhrady / zmluvná teológia), alebo je cirkev úplne iná, odlišná ako Izrael (dispenzacionalizmus / premilenializmus).

To, že Izrael a cirkev sú dve rozdielne veci, jasne učí Nový Zákon. Biblicky povedané, cirkev je úplne iná a odlišná od Izraela, a obe sa nikdy nemajú zamieňať alebo pliesť. Z Písma sa učíme, že cirkev je úplne novým stvorením, ktoré vzniklo na deň Letníc a na zemi bude pokiaľ nebude vzatá do neba pri vytrhnutí (Efezským 1: 9-11; 1 Tessalonicenským 4: 13-17).[1]

V 21. storočí je najmä v evangelikálnom a letnično-charizmatickom v kresťanstve substitučná teológia odmietaná naprieč cirkvami a denomináciami.