Monomotapská ríša

Monomotapská ríša

←

1430 – 1760

→

znak

Geografia

Hlavné mesto

Zvongombe

Rozloha

700,000 km²

Obyvateľstvo

Jazyky

šona, kalanga

Štátny útvar

Štátne zriadenie

monarchia

Predchádzajúce štáty:

Zimbabwské kráľovstvo

Nástupnícke štáty:

Ríša Rozvi

Monomotapská ríša^[1] (iné názvy: Monomotapa, Mwene Mutapa^[1]) bol štátny útvar v južnej Afrike, ktorý existoval v rokoch 1430 – 1760. Rozkladal sa na území dnešnej Juhoafrickej republiky, Zimbabwe, Mozambiku, Svazijska, Lesotha a Zambie. Kľúčovým etnikom boli Kalangovci.

Dejiny

Legendárnym zakladateľom štátu a prvým „mwene“ (kráľom) bol Nyatsimba Mutota. Ním založená dynastia mala najskôr korene v kráľovstve Veľkej Zimbabwe, Mutota bol zrejme členom jej kráľovskej dynastie. Podľa jednej verzie, Mutota z Veľkého Zimbabwe odišiel, aby hľadal nové zdroje soli, podľa inej verzie, aby unikol hladomoru. Jeho nové kráľovstvo s názvom Monomotapská ríša, bolo zriadené okolo roku 1430. Druhým vládcom bol Mwenemutapa Matope. Ten dosiahol mimoriadnu územnú expanziu. Matope postupoval skôr takticky ako silovo, ponúkol miesto vo Veľkej rade ríše každému kmeňu, ktorý sa podvolil dobrovoľne a vzdal sa bez boja. Bohatstvo kráľovstva pramenilo najmä z medi a slonoviny. Maximálna územná expanzia ríše bola dosiahnutá v roku 1480.

To bola zároveň doba, kedy do oblasti vstúpili Portugalci. Do priameho styku s kráľovstvom sa dostali v 60. rokoch 16. storočia. Portugalci o tejto ríši, ale aj jej predchodkyni, Veľkom Zimbabwe zistili mnoho informácií. Portugalci tiež predali Monomotapskej ríši niektoré zbrane. V roku 1561 prenikli do Monomotapskej ríše jezuitskí misionári a obrátili kráľovskú rodinu na kresťanstvo.^[2] To sa nepáčilo moslimským obchodníkom v hlavnom meste Zvongombe, ktorí kráľa proti jezuitom poštvali a ten ich nechal zabiť. To bola pre Portugalcov vítaná zámienka na inváziu, ktorej hlavným cieľom bolo zmocniť sa zlatých baní a obchodných ciest, ktorými sa dopravovala slonovina. Portugalskej vojenskej výprave velil Francisco Barreto. Nebola však úplne úspešná, čo frustrovaných Portugalcov priviedlo k masakrom svahilských obchodníkov. Kráľom Mutapy sa podarilo dokonca uvaliť značné dane na portugalský dovoz do oblasti.

Nakoniec však ríšu oslabili vnútorné spory mocenských frakcií, ktoré si Portugalcov najímali pri vzájomných stretoch. Portugalci v oblasti takto neustále posilňovali. Roku 1629 sa mutapský kráľ pokúsil Portugalcov poraziť vo vojenskom stretnutí a vyhnať ich. Neuspel, čo viedlo de facto k pádu nezávislej monomotapskej moci. Portugalci potom dosadili na trón svojho bábkového panovníka, Mavury Mhande Felipeho. Ten podpísal Portugalcom záväzok vazalstva a odovzdal im zlaté bane. Zároveň dochádzalo k postupnému osídľovaniu územia portugalskými osadníkmi (tzv. prazeiros). Mnohí pritom prichádzali s nádejou, že práve v Monomotapskej ríši sú legendárne zlaté bane kráľa Šalamúna.^[3]

Oslabený štát sa v 17. storočí dostal pod tlak stále rastúceho suseda – kráľovstva dynastie Rozvi.^[4] Roku 1695 už bola ríša Rozvi kľúčovým štátom v oblasti a ovládla zlaté bane. Akúsi mieru nezávislosti na Rozvi, ktorá sa realizovala aspoň kontrolou hlavného mesta, si Monomotapská ríša udržovala do roku 1712. Vtedy Mutapani ponúkli kráľovi Rozvi trón v nádeji, že vyženie Portugalcov, pričom pôvodná dynastia odišla do exilu v Chidame v Mozambiku. Kráľovstvo Rozvi Portugalcov skutočne vytlačilo, ale čoskoro stratilo o Monomotapskú ríšu záujem, pretože sa snažilo upevniť svoje postavenie na juhu. Monomotapská ríša tak roku 1720 znovu získala nezávislosť, avšak už dávno nešlo o mocnú ríšu, v tejto dobe už stratila prakticky celú zimbabwiansku plošinu.

V roku 1740 nastúpil na trón Dehwe Mapunzagutu, ktorý uzavrel strategické spojenectvo s Portugalcami a pozval do krajiny portugalskú posádku. To krajine zabezpečilo poslednú éru relatívnej nezávislosti. Po jeho smrti v roku 1759 však prepukli boje o následníctvo, ktoré vyústili do doposiaľ najväčšej občianskej vojny. Z nej sa Monomotapská ríša už nikdy nespamätala a bola rozchvátená mocnosťami v oblasti, ríšou Rozvi aj Portugalcami. Poslednou ozvenou dávnej moci Monomotapskej ríše bola exilová dynastia v Chidame. Tá sa označovala za kráľa (používala tituly mambo a chidima ) až do roku 1917, kedy jej posledný predstaviteľ, Mambo Chioko, padol v boji s Portugalcami.

Referencie

↑ ^a ^b Monomotapská ríša. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 457.
↑ Monomotapa. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
↑ Elkiss, T.H. (1981). The Quest for an African Eldorado: Sofala, Southern Zambezia, and the Portuguese, 1500–1865. Crossroads Press. p. 16.
↑ . Dostupné online. Archivované 2017-11-17 na Wayback Machine

Literatúra

Oliver, Roland & Anthony Atmore (1975). Medieval Africa 1250-1800. Cambridge: Cambridge University Press. p. 738. ISBN 0-521-20413-5
Stewart, John (1989). African States and Rulers. Jefferson: McFarland & Company, Inc. p. 395. ISBN 0-89950-390-X

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monomotapská ríša

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kingdom of Mutapa na anglickej Wikipédii a Království Mutapa na českej Wikipédii.

[MSE-1] Monomotapská ríša. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 457.

[2] Monomotapa. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.

[3] Elkiss, T.H. (1981). The Quest for an African Eldorado: Sofala, Southern Zambezia, and the Portuguese, 1500–1865. Crossroads Press. p. 16.

[4] . Dostupné online. Archivované 2017-11-17 na Wayback Machine

[1]

[2]

[3]

[4]