Preskočiť na obsah

Lužný les

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lužné lesy pozdĺž Moravy, CHKO Záhorie
Lužné lesy pozdĺž Moravy, CHKO Záhorie

Lužný les alebo luh je podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom. Tento kedysi bežný biotop mizne s rastúcou regulovateľnosťou vodných tokov.

Typy lužného lesa

[upraviť | upraviť zdroj]

Podmienky pre vznik lužného lesa

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitá je prítomnosť vodného toku alebo vysokej podzemnej vody, vďaka čomu je v pôde nedostatok kyslíka, pričom dochádza k redukčným pochodom. Vznikajú zlúčeniny dávajúce pôde modré sfarbenie a zvláštny zápach, tzv. glejové pôdy.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú klasifikačnú jednotku s presným názvom Ls1 Lužné lesy patriacu do formačnej skupiny Ls Lesy. Skladá sa z nasledujúcich mapovacích jednotiek:[2]

Na Slovensku sa vŕbovo-topoľové a dubovo-brestové nížinné lužné lesy nachádzajú pozdĺž tokov ako Dunaj, Morava, Váh, Hron, Latorica či Bodrog.[1]

Druhové zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Typickými stromami lužných lesov sú topoľ, dub, jaseň, brest, jelša, vŕba a lipa. Na viac osvetlených miestach sú kríky: čremcha, zemolez, svíb, kalina alebo baza.

Bylinné zloženie je ovplyvnené polotmou v spodných poschodiach lesa. Mnohé rastliny sa popínajú, aby sa dostali vyššie, ako napríklad chmeľ obyčajný. Rôzne popínavky tvorí zádušník brečtanovitý, ostružiny či lipkavec. Na jar vzniká v lužných lesoch tzv. jarný aspekt, porast svetlomilných rastlín, ktoré kvitnú, ešte než vyrašia listy stromov. Medzi tieto rastliny patrí bleduľa jarná, snežienka jarná, blyskáč jarný, krivec žltý, hviezdica veľkokvetá, pľúcnik lekársky, bledavka Boucheova, fialka lesná a chochlačka dutá. V lete nastupujú v bylinnom poschodí predovšetkým tieňomilné byliny, hlavne trávy angelika lesná, nezábudka močiarna, kosatec žltý, čarovník obyčajný, vlkovec obyčajný, čerkáč peniažtekový, iskerník plazivý, kostihoj lekársky, krtičník hľuznatý, netýkavka nedotklivá, netýkavka žliazkatá a pŕhľava dvojdomá.

Kvôli vysokej pôdnej vlhkosti je v lužných lesoch relatívne málo pôdnej fauny, ako sú napr. dážďovky. V blízkosti vody naopak býva dosť obojživelníkov. Medzi typické vtáky patria penica čiernohlavá, kolibiarik čipčavý, pinka, sedmohlások, červienka, škorec, svrčiak riečny, trsteniarik obyčajný, bocian čierny, volavka popolavá, chavkoš nočný, včelár, myšiak hôrny, haja tmavá, jastrab, sokol rároh, či orliak morský.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ForestPortal Nižinné lužné lesy [online]. Národné lesnícke centrum Zvolen, forestportal.sk, 2015, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online. Archivované 2018-02-07 z originálu.
  2. STANOVÁ, Viera; VALACHOVIČ, Milan; (eds.). Katalóg biotopov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, 2002. 225 s. Dostupné online. ISBN 80-89133-00-2.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lužní les na českej Wikipédii.