Jasenina (vrch)
| Jasenina | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Poltár |
| Obce | Ďubákovo, Krná |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Málinské vrchy |
| Povodia | Ipeľ, Rimava |
| Nadmorská výška | 995,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°32′50″S 19°44′01″V / 48,5473°S 19,7336°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Ďubákova
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jasenina[1] (995,2 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Ďubákovo, približne 12 km severne od Poltára.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Málinské vrchy.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Poltár a zasahuje na katastrálne územie obce Ďubákovo a Krná.[1] Najbližším sídlom je na severnom úpätí situované Ďubákovo a Šoltýska, juhozápadne sa nachádza Málinec, južne Krná a východne Kokava nad Rimavicou.[5][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jasenina leží v strednej časti Málinských vrchov, v hrebeni, vedúcom od vrchu Diel (934 m n. m.) západným smerom na Brložno (814 m n. m.). Severne sa nachádza Bykovo (1 110 m n. m.), Sokolovo (906 m n. m.), Drahová (1 118 m n. m.) a Pálenica (938 m n. m.), východne Diel (934 m n. m.), Maťovo pole (844 m n. m.) a Grapa (872 m n. m.), južne Tri chotáre (650 m n. m.), Kečka (762 m n. m.) a Diel (640 m n. m.) a západne Brložno (814 m n. m.), Táňovo (929 m n. m.), Klaťa (914 m n. m.) a Črchľa (825 m n. m.).[2] Severné svahy sú pramennou oblasťou riečky Kokavka, ktorá vodu odvádza do Rimavy, na východnom úbočí pramení potok Polovno, smerujúci už do Ipľa, rovnako ako Neklenský potok a Krná, odvodňujúce južné svahy masívu. Vrcholom vedie červená turistická značka.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou a horských lúk na úbočí je možné pozorovať okolité vrchy Stolických vrchov, Javorie, Poľanu, Veporské vrchy a prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej turistickej značke:
- od východu z Kokavy nad Rimavicou cez Diel a Ďubákovo
- od juhozápadu z Málinca cez Brložno
- po
žlto značenom chodníku zo Zlatna cez Maťovo pole a Sedlo nad Ďubákovom[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 82.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-08]. Dostupné online.