Ellen Ripleyová

Ellen Ripleyová je fiktívna postava, protagonistka filmovej ságy o votrelcoch. Vo filmoch ju hrá americká herečka Sigourney Weaver.

Fiktívny životopis

Filmy, ktoré sa z hľadiska votrelčej mytológie považujú za kánonické, sú na informácie o jej živote skúpe. O niečo bohatšie sú beletrizácie scenárov, resp. informácie z produkčnej spoločnosti. Tieto zdroje sú však brané ako polooficiálne.

Ellen Ripleyová sa narodila 7. januára 2092 v bližšie nekonkretizovanom meste na Zemi. V devätnástich sa jej narodila dcéra, Amanda Ripley (vydatá MacLaren). O jej otcovi nie je nič známe, v beletrizovanom scenári k Votrelcom však Ellen spomína krátke manželstvo a rozvod.

Aby uživila malú dcéru, v roku 2122 sa Ripleyová zamestnala v spoločnosti Weyland-Yutani, gigantickej nadnárodnej korporácie s nesmierne širokým záberom činností – od ťažby a rafinácie minerálnych olejov cez pretváranie planét na zemské podmienky až po výrobu zbraní. Ellen pracovala na kozmických lodiach až do osudnej misie na lodi Nostromo, kde pôsobila ako výkonný dôstojník. V jej náplni práce bolo zabezpečovanie chodu lode, velila strojníkom a plnila funkciu druhého dôstojníka.

Hlavný počítač ‘’Nostroma’’ zvaný Matka pri návrate na Zem zachytil signál neznámeho pôvodu. Keďže Matka usúdila, že môže ísť o núdzové volanie, presmerovala loď k zdroju signálu a prebudila posádku z hyperspánku. Nostromo pristálo na planéte LV-426, kde posádka objavila vrak mimozemského pôvodu. Pri skúmaní havarovanej lode sa prvý dôstojník Kane stal cieľom útoku mimozemského parazita, pre ktorého sa vžil názov votrelec. Neskôr, už na ceste domov, tvor vyvraždil celú posádku. Smrti unikla iba Ripleyová. Pri úniku nechala Nostromo vybuchnúť a v záchrannom module zamierila v hibernácii naspäť na Zem.

Záchranný čln nebol stavaný na dlhé cesty, preto sa stalo, že sa dostal mimo bežných leteckých trás. Trvalo 57 rokov, kým ho náhodou objavili. Ellen sa tak stala rekordérkou v dĺžke hyperspánku. Po prebudení ju však čakal šok – jej dcéra dva roky predtým zomrela. Spoločnosť Weyland-Yutani rozbehla vyšetrovanie, aby zistila, čo sa stalo na Nostrome. A hoci Ellen naisto vedela, že firma schválne nasmerovala Nostromo na LV-426, aby získala votrelca pre divíziu zbrojnej výroby, vyšetrovacia komisia zjavne neverila príbehu o vraždiacom monštre. Na LV-426 totiž medzitým spoločnosť vybudovala terramontérsku stanicu a kolóniu s dvesto ľuďmi.

Vyšetrovacia komisia odobrala Ellen licenciu letového dôstojníka, no inak ju nepotrestala. Osamelá v cudzom svete, sužovaná nočnými morami, degradovaná Ripleyová dokázala nájsť jedinú prácu, ako nakladačka v dokoch. Z mizérie ju vytrhol až zástupca Weyland-Yutani Carter Burke. Informoval ju, že kolónia na LV-426 sa odmlčala. Spoločnosť ako jednu z možných príčin brala do úvahy aj útok votrelcov a ponúkla Ellen, aby sa na planétu vrátila ako konzultantka – bola totiž jediná, ktorá kedy toho tvora videla.

Hoci neochotne, Ripleyová napokon súhlasila. Po príchode na LV-426 sa jej obavy potvrdili – kolóniu napadli votrelci, prežilo iba malé dievčatko, Rebecca Jordenová zvaná Newt. Pri pohľade na ňu v Ellen ožila spomienka na jej dcéru, Newt v nej zase vycítila matku, takže sa navzájom „adoptovali“. Hladký návrat domov prekazil útok votrelcov, ktorému malý vojenský výsadok vedený neschopným poručíkom nedokázal čeliť. Po dlhých peripetiách sa niekoľkým podarilo uniknúť z vybuchujúcej stanice, pričom Ellen musela zachrániť Newt doslova spred nosa votrelčej kráľovnej a bojovať s ňou aj druhý raz – na palube unikajúcej lode.

Ripleyová opäť zvíťazila, no kráľovná pred vyhodením do vesmíru stihla naklásť dva zárodky, z ktorých jeden po vyliahnutí spôsobil požiar s katastrofálnymi následkami: automatika vystrelila záchrannú kapsulu s hyperspánkovými kabínami len tak naverímboha. Kapsulu strhla príťažlivosť planéty Fiorina 161, bývalé väzenie, ktoré v tom čase slúžilo ako továreň na olovené kontajnery. Tvrdé pristátie prežila iba Ripleyová. Zdrvená smrťou Newt, ocitla sa v spoločnosti brutálnych vrahov a sexuálnych delikventov. Spolu s ňou sa však zachránil aj votrelec, ktorý začal postupne vraždiť väzňov. Unavená Ellen sa po tretí raz musela postaviť nebezpečnej oblude, tentoraz doslova s holými rukami. Najhoršie zistenie ju však ešte len čakalo: zárodok votrelčej kráľovnej nosila v sebe.

Pre Ellen tak vznikla posledná úloha: zachrániť ľudí na Fiorine a zabrániť Weyland-Yutani dostať sa k votrelčiemu mláďaťu. Po zlikvidovaní votrelca Ellen dobrovoľne ukončila svoj život v roztavenom olove. Zomrela v roku 2179.

Jej život pokračoval kurióznou formou po smrti – zo vzoriek jej krvi odobratých na Fiorine 161 vedci armády Spojeného sveta dvesto rokov po jej smrti vytvorili osem klonov. Z nich iba jeden bol schopný samostatného života a vďaka prímesi votrelčej krvi si zachoval dokonca niekoľko spomienok na svoj bývalý život.