Preskočiť na obsah

Dráhová rezonancia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Galileiho mesiace sú tiež v dráhovej rezonancii

Dráhová rezonancia (iné názvy: orbitálna rezonancia, Laplaceova rezonancia, komenzurabilita) je vlastnosť pohybu dvoch telies v slnečnej sústave, pri ktorej sú ich obežné doby v pomere malých celých čísel.[1] V takom prípade nastávajú medzi telesami gravitačné väzby (rezonancie), ktoré ovplyvňujú stabilitu tohto usporiadania. Obežné dráhy, po ktorých sa tieto telesá pohybujú, nazývame komensurabilné.

Typickým príkladom je komensurabilita obežných dráh planét Jupitera a Saturna. Ich obežné doby 11,86 rokov a 29,46 rokov sú v pomere 2:5. Iným príkladom môžu byť Trójania, planétky obiehajúce po rovnakej dráhe ako Jupiter a pohybujúce sa v komensurabilite 1:1, alebo plutína, transneptúnske telesá, pohybujúce sa po komensurabilných dráhach s Neptúnom v pomere 3:2.

Komensurabilita sa veľmi často vyskytuje aj v sústavách mesiacov planét a zohráva významnú úlohu v jemnej štruktúre prstencov planét. Komensurabilita s Jupiterom má veľký význam aj pri vytváraní Kirkwoodových medzier v hlavnom pásme asteroidov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2016, roč. 50, čís. 1, s. 15. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.