BTR-80
BTR-80 je sovietske, resp. ruské obojživelné obrnené vozidlo 8x8. Je určené na prepravu mechanizovaných jednotiek, ako aj ničenie živej sily protivníka.
Pri vývoji BTR-80 sa hojne využívali skúsenosti s prevádzkou obrnených transportérov BTR-60 a BTR-70 v rôznych klimatických podmienkach a ich bojové využitie v rôznych krajinách sveta.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]BTR-80 predstavuje ďalší vývoj obrneného transportéru BTR-70, berúc do úvahy jeho nedostatky zistené v afganskej vojne. Na ich nápravu bol v konštrukčnej kancelárii Gorkovského automobilového závodu pod vedením I. Muchina a E. Muraškina začiatkom 80. rokov navrhnutý obrnený transportér GAZ-5903.
Nový stroj si zachoval usporiadanie BTR-70, ale od svojho predchodcu sa v mnohom líšil. Namiesto dvojice karburátorových motorov bol nainštalovaný jeden dieselový motor s väčším výkonom, v bokoch trupu boli zavedené veľké dvojkrídlové prielezy na nastupovanie a vystupovanie posádky. Samotný trup je o 115 mm vyšší a dlhší a o 100 mm širší, hoci celková výška stroja narástla len o 30 mm. Hoci hmotnosť GAZ-5903 sa zvýšila o 18% v porovnaní s BTR-70, pancierovanie obrneného transportéra sa zvýšilo len mierne. Mobilita vozidla ako celku zostala nezmenená a dojazd sa zvýšil.
Po úspešných štátnych skúškach bola v roku 1984 bola spustená sériová výroba BTR-80 v strojárskom závode v meste Arzamas (Nižnenovgorodská oblasť) a v roku 1986 bolo vozidlo zavedené výzbroje do sovietskej armády. Toto obrnené vozidlo sa v rôznych verziách vyrába dodnes.[1]
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Korba je zváraná z oceľových plátov s tupým čelom, mierne zošikmenými bokmi, kolmým zadkom a vodorovnou strechou. Korba je prispôsobená na obojživelné operácie, vo výbave sú pumpy na odčerpávanie vody a na prove umiestnený sklopný vlnolam. Pancierovanie poskytuje ochranu proti strelám kalibru 7,62 mm, predok až do kalibru 12,7 mm. Na bokoch sú umiestnené dvojdielne dvere, z ktorých spodná časť sa vyklápa dole a tvorí nástupnú rampu, vrchná časť sa potom otvára do strany smerom vpred a je vybavená strieľňou. V oboch bokoch korby v priestore výsadku sú tri strieľne, ďalšia strieľňa je potom na pravom boku v priestore veliteľa. Strieľne sú riešené tak, že umožňujú vedenie paľby do prednej polosféry, čo však znamená problémy s pokrytím zadnej polosféry. Ďalej je na streche korby nad treťou nápravou umiestnená dvojica prielezov s poklopmi odklápanými k osi vozidla. Vozidlo je vybavené automatickým hasiacim protipožiarnym systémom a pretlakovým systémom ochrany pred zbraňami hromadného ničenia.
Vodič sedí v prednej časti korby vľavo, veliteľ potom napravo od neho ak výhľadu každému slúži malé okno so sklopným pancierovaným krytom a trojica periskopov. Oba majú k dispozícii pozorovacie prístroje s nočným ifračerveným videním. Strelec sedí za nimi a obsluhuje manuálne otáčanú vežičku. Má k dispozícii zameriavač TKN-4GA na zabezpečenie presnej streľby zo zbraní vo dne aj v noci. Výsadok sedí v zadnej časti vozidla a môže pozostávať zo siedmych mužov.
V plne otočnej veži je umiestnený 14,5 mm guľomet KPVT as ním spriahnutý 7,62 mm guľomet PKT. Zásoba munície je 500 nábojov kalibru 14,5 mm a 2 000 kalibru 7,62 mm. Námer je oproti BTR-70 v rozpätí -5° až +60° a umožňuje tak paľbu aj na vzdušné ciele. Na zadnej stene veže je umiestnená šestica dopredu namierených vrhačov dymových granátov.
Na samovyťahovanie uviaznutého obrneného transportéra je k dispozícii navijak s ťažnou silou 4-6 ton.
BTR-80 je poháňaný motorom KamAZ 7403 s výkonom 191 kW (260 konských síl). Vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť 80 km/h a jeho dojazd je 600 km. BTR-80 vie prekonať zvislú prekážku o výške 0,5 m a zákopy so šírkou 2 m. Zvláda svah s uhlom stúpania 30°. Vysoká mobilita obrneného transportéra je dosiahnutá použitím osemkolesovej pohonnej jednotky s pohonom všetkých kolies (8x8). Nepriestrelné bezdušové pneumatiky KI-80N alebo KI-126 majú regulovateľný tlak. Umožňujú BTR-80 pokračovať v jazde aj po zásahu guľkami a vyfučaní vzduchu, pričom by vozidlo malo byť schopné prejsť ešte 200 km.[2]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov vozidlá BTR-80. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 196 týchto vozidiel.[3]
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]- BTR-80 - základná verzia vyrábaná od roku 1984.
- BTR-80K - veliteľské vozidlo s rozšírenou spojovacou technikou, navigačným zariadením, delostreleckým zameriavačom a systémom nočného videnia.
- BTR-80A - vylepšená verzia, ktorá bola zavedená v roku 1994. Je vybavená novou vežou s externe lafetovaným nestabilizovaným 30 mm kanónom 2A72 s námerom -5° až +70°. Na bokoch veže je umiestnená dvojica trojnásobných vrhačov zadýmovacích granátov.
- BTR-80S - verzia, ktorú používa Rosgvardia so 14,5 mm guľometom KPVT a 7,62 mm guľometom PKT.
- RkhM-4-01 - vozidlo na radiačný a chemický prieskum.
- BMM - poľná ambulancia.
- BREM-K - vyslobodzovacie a opravárenské vozidlo.
- 1V152 - veliteľské vozidlo pre delostrelectvo.
- 2S23 Nona-SVK - samohybná húfnica so 120 mm kanónom 2A60 s max. námerom až +80°, 30 nábojmi a dostrelom 8 700 m.
Požívatelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Afganistan
- Alžírsko
- Angola
- Arménsko
- Azerbajdžan
- Bangladéš
- Bielorusko
- Burundi
- Čad
- Džibutsko
- Estónsko
- Gruzínsko
- Maďarsko
- India
- Indonézia
- Irak
- Jemen
- Kazachstan
- Kirgizsko
- Kolumbia
- Kórejská republika
- Kórejská ľudovodemokratická republika
- Moldavsko
- Mongolsko
- Nikaragua
- Pobrežie Slonoviny
- Rumunsko
- Rusko - ruské ozbrojené sily mali v roku 2019 v prevádzke 3464 vozidiel BRT-80 rôznych verzií.
- Severné Macedónsko
- Srí Lanka
- Sudán
- Sýria
- Tadžikistan
- Turkménsko
- Uganda
- Ukrajina - k januáru 2018 prevádzkovala 215 vozidiel BRT-80.[4]
- Uruguaj
- Uzbekistan
- Venezuela
- Zambia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Бронетранспортер БТР-80. СССР [online]. victorymuseum.ru, [cit. 2022-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Бронетранспортер БТР-80 | Каталог Рособоронэкспорт [online]. roe.ru, [cit. 2022-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ THE INTERNATIONAL INSTITUTE FOR STRATEGIC STUDIES (IISS). The Military Balance 2018. [s.l.] : [s.n.], 2018. (Anglický)