Altair
 Altair | |
| Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
|---|---|
| Súhvezdie | Orol |
| Rektascenzia | 19h 50m 47s |
| Deklinácia | 08° 52′ 06″Súradnice:  19h 50m 47s; 08° 52′ 06″
|
| Zdanlivá magnitúda (V) | 0,77 |
| Spektrálne charakteristiky | |
| Spektrálny typ | A7 IV-V |
| U-B farebný index | 0,08 |
| B-V farebný index | 0,22 |
| R-I farebný index | - |
| Typ premennosti | nie je |
| Astrometria | |
| Radiálna rýchlosť (Rv) | −26,1 km/s |
| Vlastný pohyb (μ) | RA: 536,82 mas/r Dek.: 385,54 mas/r |
| Paralaxa (π) | 194.97 ± 0.86 mas |
| Vzdialenosť | 16.73 ± 0.07 ly (5.13 ± 0.02 pc) |
| Absolútna magnitúda (MV) | 2,22 |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Hmotnosť | 1,7 M☉ |
| Polomer | 1,7 R☉ |
| Svietivosť | 10,7 L☉ |
| Teplota | 8 000 K |
| Metalicita | 200% Slnka |
| Rotácia | 6,5–10,4 hodín |
| Vek | <109 rokov |
| Iné označenia | |
| Databázové referencie | |
| SIMBAD | dáta
|
Altair (α Aql / α Aquilae / Alpha Aquilae / Atair ) (z arab. at-tair - „letiaci“) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orol (lat. Aquila) a dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 0,77.
Je to biela hviezda spektrálneho typu "A" vzdialená približne 17 svetelných rokov od Slnka, jedna z najbližších hviezd viditeľných voľným okom.
Altair je zároveň jeden z vrcholov asterizmu Letný trojuholník spolu s hviezdami Deneb z Labute a Vega z Lýry. Francúzi tejto nápadnej trojici hovorili „tri letné krásavice“. Altair leží zo všetkých troch hviezd trojuholníka najjužnejšie, čiže vychádza neskôr ako ostatné dve hviezdy a zapadá skôr ako ony. Jeho priemer je 1,5-krát väčší a absolútna svietivosť 9-krát väčšia, ako príslušné hodnoty Slnka. Táto biela hviezda vykazuje povrchovú teplotu asi 8 600 kelvinov. Spektroskopické výskumy ukázali, že Altair sa pravdepodobne veľmi rýchlo otáča okolo vlastnej osi. Pravdepodobná doba rotácie je iba 6,5 hodiny (pre porovnanie: u Slnka je to 25 dní). Napriek tomu, že Altair býva veľmi častý námet vo vedecko-fantastickej literatúre ako hviezda, okolo ktorej obiehajú planéty s mimozemskou civilizáciou, pravdepodobne nijaké planéty nemá – planéty totiž obiehajú len hviezdy s pomalou rotáciou.
Altair je pravdepodobne optická dvojhviezda. Vo vzdialenosti 165“ sa nachádza ďalšia hviezdička 10. mag, ktorá však fyzicky zrejme k Altairu nepatrí. Môžeme ju pozorovať ďalekohľadom s priemerom objektívu 8 cm.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Orol, s. 219.
- Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)