Právo má svoj názov podľa mesta Chełmno, prvého mesta, ktoré získalo toto právo
Chełmnské právo (nem.Kulmer Recht, poľ.Prawo chełmińskie, lat.Jus Culmense vetus) bolo variantou magdeburského práva a označovalo typ stredovekého mestského práva pomenované po meste Chełmno.
V území Varmia v počiatočnom období kolonizácie a na východných okrajoch biskupského domínia (viac ohrozeného na nájazdy Litovcov) bola pôda dávaná pruskému obyvateľstvu a boli tak zakladané „služobné dediny“ na pruských právach. Obyčajne takéto dary boli len neveľké – niekoľko akrov (menšie ako v prípade nájomných vsí na chelmnských právach). Obyvatelia obcí s pruskými právami mali povinnosť vojenskej služby, a tiež platili neveľké činže (6 denárov chelmnských a plužné). Až za takýmto ochranným pásom služobných obcí s pruskými právami bola vykonávaná kolonizačná akcia, pri ktorej boli zakladané nájomné dediny s chelmnskými právami. S postupom času bol v novo založenej dedine s chelmnskými právami vyznačovaný služobný majetok na pruských právach. Vlastníci majetkov s pruskými právami (pruská dedina, pruský dvor) vo varmskom domíniu stanovili kmeň zbrojnej sily biskupa.
Na chelmnskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 20-40 włók zeme, na pruskom práve jedna zbrojná služba pripadala na 2-4 włoky. Pruské právo dopúšťalo dedičstvo iba synom, zatiaľ čo podľa právach chelmnských dedili aj dcéry a príbuzní v pobočnej línii. Pre osadníkov bolo výhodnejšie lokovanie dediny na práve chelmnskom (menšie vojenské zaťaženie a väčšie práva dedenia). V 15. a 16. storočí po vyľudnení mnohých obcí na Varmii v období opätovnej kolonizácie vsí (zvlášť poľským obyvateľstvom z chlumenska a severného Mazovska), boli dediny zakladané na právach magdeburských, ktoré sa líšili od práv chlumenských tým, že dopúšťali dedičstvo iba v mužstve líniu (ak nebol mužský potomok, vlastníctvo sa vracalo v prípade Varmie biskupovi). V kniežacom Prusku boli chelmnské práva zrušené landrechtom v roku 1620. V kráľovskom Prusku platilo až do delenia Poľska. Chelmnské práva dávali veľké výhody a zaisťovali mnohé slobody, spočiatku boli okrem iného nástrojom na stiahnutie nemeckých osadníkov na krajiny rádu križiakov. Prekračovanie týchto práv bolo jedným z hlavných dôvodov vzniku Pruského spolku a jeho následnom vzdaní sa Poľsku, čím roku 1466 Poľsko získalo prístup k moru.
Tento typ práva bol väčšinou udeľovaný Rádom nemeckých rytierov mestám v rámci ich štátu a susedným Mazovským kniežatstvom, ale aj inde v Poľsku a Litve. Právo zaviedlo množstvo výhod pre obyvateľov oproti magdeburským právam, vrátane práva voliť miestneho sudcu a práva na dedičstvo pre potomkov oboch pohlaví. Od 13. do 18. storočia získalo právo prinajmenšom 224 miest. Okrem toho bolo chełmnské právo rozšírené, nezávisle od rytierov, na väčší súbor zákonov s názvom Alter Kulm.
Počas druhej svetovej vojny bola listina z roku 1251 ukradnutá nemeckými okupantmi zo staromestskej radnice v Toruni, ale po vojne bola vrátená Poľsku. Od roku 1959 sa uchováva v Štátnom archíve v Toruni. Je uvedený na poľskom národnom zozname pamäti sveta, ktorý zahŕňa kandidátov na medzinárodný register.
Varšava, najväčšie mesto, ktoré získalo chełmnské právo, ktorého staré mesto je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a je Historickým monumentom Poľska
Mestá, ktoré získali chełmnské právo sa v súčasnosti nachádzajú väčšinou v severnom a strednom Poľsku, v historických regiónoch Ziemia dobrzyńska, Krajna, Kujavsko, Mazursko, Mazovsko, Podlasko, Pomoransko, Powiśle, Warmia, niektoré v južnom Poľsku (Malopoľsko), v Litve a Rusku (Kaliningradská oblasť). Najväčšie sú poľské hlavné mesto Varšava, veľké mestá na najdlhšej poľskej rieke VislaPłock, Toruň a Grudziądz, hlavné prístavné mestá Gdansk, Kaliningrad a Klaipėda, plus Olsztyn.
Zalewo – 1305 alebo 1320 alebo 1334Staré mesto Olsztyn s gotickým zámkom Olsztyn, Historický monument PoľskaHrad Malbork, svetové dedičstvo UNESCO a Historický monument Poľska
Katedrálny vrch v Płocku s hradom a katedrálou, Historický monument PoľskaGoticko-barokový hradný a palácový komplex v Lidzbarku Warmiński, Historický monument PoľskaBrodnica – 1317
