hosť

See also: host, Host, höst, hőst, and høst

Czech

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈɦosc]

Verb

hosť

1. second-person singular imperative of hostit

   Synonym: hosti

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *gostь. First attested in 1473.

Noun

hosť m pers

1. foreigner; immigrant
2. guest, visitor (recipient of hospitality, especially someone staying by invitation at the house of another)
3. guest (patron at an inn)

Descendants

• Pannonian Rusyn: госц (hosc)
• Slovak: hosť

References

• Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “hosť”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak hosť, from Proto-Slavic *gostь.

Pronunciation

• IPA^(key): [ɦɔsc]

Noun

hosť m pers (genitive singular hosťa, nominative plural hosti, genitive plural hostí, hosťov, declension pattern of chlap, female equivalent hostka)

1. guest

Declension

Declension of hosť

	singular	plural
nominative	hosť	hosti
genitive	hosťa	hostí, hosťov
dative	hosťovi	hosťom
accusative	hosťa	hostí, hosťov
locative	hosťovi	hosťoch
instrumental	hosťom	hosťmi

Related terms

• hostiť
• hostiteľ
• hostina
• hostinec
• nehostinný
• pohostinstvo

Further reading

• “hosť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024