Preskočiť na obsah

Vzduchová hmota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vzduchová hmota[1][2] (iné názvy: vzduchová masa[3], vzdušnina[4]) je veľmi veľká (t.j. s veľkými plochami morí a pevnín porovnateľná), relatívne ohraničená časť vzduchu v troposfére, ktorá má zhruba rovnaké vlastnosti (najmä teplotu a vlhkosť) a pohybuje sa ako celok v smere všeobecnej cirkulácie atmosféry. [1][2]

Vzduchové hmoty pokrývajú stovky až tisícky metrov štvorcových a pomaly sa menia pod vplyvom zmeny vlastností plochy, nad ktorou sa nachádzajú.

Vzduchové hmoty sa klasifikujú podľa približného miesta ich vzniku. Tieto masy vzduchu sa rozdeľujú na Arktický resp. Antarktický, Polárny, Tropický a Ekvatoriálny vzduch. Taktiež sa rozdeľujú podľa typu podkladu, nad ktorým sa vytvorili - na morské a kontinentálne vzduchové hmoty. Morské masy vzduchu sú vlhkejšie, zatiaľ čo kontinentálny vzduch je relatívne suchý.

Vzduchové hmoty oceánskeho pôvodu sú označované malým písmenom "m" (morské), zatiaľ čo masy kontinentálneho pôvodu sa značia malým písmenom "k" (kontinentálne). Tiež sa môžu označovať Arktický vzduch (veľké písmeno "A", alebo "A" pre Antarktický), polárny (veľké písmeno "P"), tropický (veľké písmeno "T"), alebo ekvatoriálny (veľké písmeno "E"). Tieto dva typy znakov bývajú používané v kombinácii podľa toho, akú vzduchovú hmotu opisujú. Napríklad vzduchová hmota pochádzajúca z púšte na juhovýchode USA v lete môže byť označená ako "kT".

  1. a b hmota vzduchová. In: Elektronický meteorologický slovník [online]. slovnik.ufa.cas.cz, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  2. a b vzduchová hmota. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 792.
  3. Nemecko-slovenský technický slovník. 1. diel A-L. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1993. 565 s. ISBN 80-05-01193-8. S. 561.
  4. Anglicko-slovenský technický slovník. 1. diel A-J. 3. vyd. Bratislava : Alfa, 1993. 728 s. ISBN 80-05-00845-7. S. 43.