Vec Makropulos (opera)
Vec Makropulos Věc Makropulos | |
 | |
| Vznik | |
|---|---|
| Hudba | Leoš Janáček |
| Libreto | Leoš Janáček |
| Predloha | Karel Čapek, rovnomenná divadelná hra |
| Obdobie vzniku | 1923–1925 |
| Premiéra | |
| 18. december 1926, Brno, Divadlo Na hradbách | |
| Informácie o predstavení | |
| Jazyk | čeština |
| Počet dejstiev | 3 |
Pozri tiež Zoznam opier | |
Vec Makropulos je opera českého skladateľa Leoša Janáčka v troch dejstvách. Jedná sa o hudobné spracovanie rovnomennej divadelnej hry Karla Čapka (prvýkrát bola uvedená 21. novembra 1922 vo Vinohradskom divadle). Leoš Janáček prevzal od Karla Čapka základné dejové situácie a postavy. Janáček samotný vložil do diela aj erotickú atmosféru príbehu, čo je pre neho typické. Snažil sa vcítiť do povahy ústrednej roly, slávnej speváčky Emilie Marty. Tá aj napriek svojmu cynizmu, ktorý získala zo skúseností so svojím dlhým životom (žije už 300 rokov) túži po láske a naplnení.
História vzniku
[upraviť | upraviť zdroj]Opera vznikala v rokoch 1923 – 1925, teda v čase, keď mal Janáček okolo sedemdesiatky. Karel Čapek bol o tridsaťšesť rokov mladší ako Leoš Janáček a vzhliadali k nemu s generačnou úctou. Čapek Janáčkovi v liste z 10. septembra 1923 udelil povolenie na adaptáciu diela. Čapek rovno rezignoval na schvaľovanie textu zo svojej strany a dal skladateľovi voľnú ruku. Neznamenalo to však, že by Čapek ku vznikajúcej opere nemal žiadne pochybnosti. Očakával, že Janáček zmení vyznenie jeho diela, čo sa aj stalo. Kým Čapkova dráma je koncipovaná ako komédia, Janáčkovo stvárnenie je príkladom tragického opusu. V Čapkovej hre Emilia neumiera, zatiaľ čo Janáček necháva hlavnú hrdinku na konci zomrieť. Janáček tiež hru výrazne preškrtal (napríklad úplne vyškrtol diskusiu o zmysle dlhovekosti, ktorá bola v 3. dejstve) a ponechal len najdôležitejšie dejové linky príbehu.
Osoby
[upraviť | upraviť zdroj]- Emilia Marty, slávna speváčka (soprán)
- Albert Gregor (tenor)
- Doktor Kolenatý, advokát (basbarytón)
- Vítek, solicitátor u dr. Kolenatého (tenor)
- Kristina, dcéra Vítkova (soprán)
- Barón Jaroslav Prus(barytón)
- Janek, Prusův syn (tenor)
- Hauk-Šendorf (operetný tenor)
- Strojník (barytón)
- Upratovačka (alt)
- Komorná (alt)
Dej opery
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Advokátska kancelária dr. Kolenatého
Spor o dedičstvo medzi rodinami Prusa a Gregora, ktorý trvá takmer sto rokov, sa opäť vedie pred súdom. V advokátskej kancelárii sa Albert Gregor spýta solicitátora Vítka, ako proces postupuje. Jeho právnik prichádza v sprievode opernej speváčky Emílie Marty, ktorá má o proces záujem a môže tiež prispieť detailami, ktoré boli predtým neznáme. Opisuje Gregora ako potomka zosnulého baróna Prusa a speváčky Elliany MacGregor a podáva presné informácie o tom, kde sa testament nachádza. Advokát má príkaz vyšetrovať dôkazy. Emilia Marty Gregora požiada o konkrétny grécky rukopis.
Advokát sa vracia s testamentom a ďalšími listinami, ktoré našiel, v sprievode Jaroslava Prusa. Ten je odporcom sporu, ale odmieta dokumenty odovzdať, kým sa nepreukáže, že dedičom je Gregor.
Druhé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Javisko divadla po predstavení
Upratovačka a strojník sa rozprávajú o súkromnom živote speváčky Marty. Kristina, mladá speváčka, stojí pred volbou – vybrať si medzi Jankom Prusom a umeleckou kariérou. Emilia Marty odmieta dary a komplimenty svojich obdivovateľov, uráža Janka a Kristu. Starý muž, Hauk-Schendorf, v Emílii spoznáva speváčku Eugenii Montez, s ktorou mal vzťah pred päťdesiatimi rokmi – Emília sa mu odhalí, potom všetkých pošle preč okrem Jaroslava Prusa.
V rozhovore s Prusom Emilia prezradí ďalšie podrobnosti o Josefovi Prusovi aj o jeho záhadnej milenke Eline. Tu je tiež prvýkrát spomenuté meno Elina Makropulos, ktoré je uvedené v matričnom zápise u matky Ferdinanda Gregora. Prus preto tvrdí, že nie Gregor, ale práve Makropulos by mohol byť jediným dedičom.
Emilia Marty prinúti mladého Janka Prusa, aby sa pokúsil ukradnúť dokumenty, ale nepodarí sa mu to, pretože jeho otec rozhovor vypočul. Emilia mu výmenou za doklady ponúkne spoločnú noc. Jaroslav Prus prijíma.
Tretí dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Hotelová izba nasledujúceho rána
Prus prekvapený podivnou chladnosťou svojej milenky, podáva speváčke grécky rukopis. Následne sa dozvie, že jeho syn Janek sa zabil po tom, čo sa dozvedel o otcovej návšteve u Emílie. Hauk vyzýva Emiliu, aby s ním utiekla do Španielska. Vchádza advokát Kolenatý, Vítek, Gregor a Kristina. Advokát prehlasuje dokument, ktorý dostal od Emilie za falzifikát, pretože je na ňom podpis písaný rovnakým rukopisom ako na fotografii, ktorú Emilia dala Kristine. Všetci sa nakoniec vrhajú na Emiliin kufrík, kde objavia listiny s podpismi rôznych mien, vždy toho istého rukopisu a iniciály E. M. Emilia konečne prezradí tajomstvo. Je dcérou lekára Makropula, ktorý vynašiel pre cisára Rudolfa II. elixír mladosti – odvar predlžujúci ľudský život o 300 rokov a musel ho vyskúšať na nej, svojej dcére Eline Makropulos. Prežila za tie roky niekoľko životov a stratila schopnosť citu, lásky, ale aj zmysel pre dobro či zlo. Život ju omrzel, ale napriek tomu keď sa blížil koniec tristoročnej lehoty, prišla sem – nie kvôli umeleckému úspechu, ale aby vytiahla z pozostalosti svojho niekdajšieho milenca Jozefa Ferdinanda Prusa to, čo mu kedysi zapožičala. A bol to práve otcov recept, ona „Vec Makropulos“, vďaka ktorej by si znovu predĺžila mladosť. Po prezradení svojho tajomstva si uvedomí ničotu svojho života a listinu ponúkne komukoľvek z prítomných. Všetci ju odmietnu. Kristina potom rukopis spáli. Emilia vykríkne „Pater hemon“ a padá k zemi.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- JANOTA, Dalibor; KUČERA, Jan P. Malá encyklopedie české opery. Praha, Litomyšl : Paseka, 1999. ISBN 80-7185-236-8. S. 285. (česky)
- HOSTOMSKÁ, Anna a kol.. Opera – Průvodce operní tvorbou. Praha : NS Svoboda, 2018. ISBN 978-80-205-0637-5. S. 760–762. (česky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Die Sache Makropulos na nemeckej Wikipédii a Věc Makropulos (opera) na českej Wikipédii.