Tove Janssonová
| Tove Janssonová | |
| fínska spisovateľka píšuca švédsky, maliarka a ilustrátorka | |
 | |
| Narodenie | 9. august 1914 Helsinki, Fínsko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. jún 2001 (86 rokov) Helsinki, Fínsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Tove Janssonová |
Tove Marika Janssonová (* 9. august 1914, Helsinki, Fínsko – † 27. jún 2001, Helsinki) bola fínska spisovateľka píšuca švédsky, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti, autorka populárnych príbehov o rodine trollov Muminovcoch.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Helsinkách ako prvé dieťa detskej ilustrátorky Signe H. Janssonovej a sochára Viktora Janssona. Jej súrodenci boli taktiež umelci – jej brat Pier Olof bol fotografom a druhý brat Lars bol zas autorom komiksov. Detstvo prežila sčasti na letnom byte v Porvoo, vzdialenom asi 50 km od Helsínk. Toto mesto sa nachádzalo na ostrove vo Fínskom zálive, a väčšinu svojho dospelého života prežila na ostrove Klovharu, neďaleko mesta Porvoo. Vďaka tomu sa more stalo pre ňu bohatým zdrojom inšpirácie a jej celoživotnou láskou. Tove študovala v Helsinkách (Graphic School of the Finnish Art Academy 1933 - 1937), Štokholme (Stockholm Art School 1930 - 1933) a Paríži, no hlavne veľa cestovala po Európe. Svoju kariéru začala ako maliarka. Štýl jej maľby sa časom menil (prešla od klasického impresionizmu až po abstraktnú modernu) a hoci sa preslávila najmä ako spisovateľka, maľovala celý svoj život. Od 30. rokov až do roku 1953 pracovala ako karikaturista pre časopis Garm. Počas 2. svetovej vojny venovala veľké úsilie a mnoho času politickej protifašistickej karikatúre. Tu sa zrodila aj prvá kresba Mumina – bol to akýsi charakteristický grafický prvok jej podpisu. Žila so svojou partnerkou, grafičkou Tuulikki Pietilä.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek tomu, že žila vo Fínsku, jej materinským jazykom bola švédčina, v ktorej aj písala svojej knihy. Jej prvá kniha o Muminovcoch s názvom Potopa u Muminovcov vyšla v roku 1945 a hneď zaznamenala výrazný úspech vo svete literatúry pre deti. Tieto knihy boli spracované aj ako kreslené seriály (v spolupráci s jej bratom Larsom Janssenom), v televíznej podobe, a taktiež ako opera. Prvý náčrtok Mumina vznikol už v jej mladosti a namaľovala ho ako svoju najškaredšiu predstavu (tento náčrtok sa nachádzal na ich WC). Pomenovanie tejto postavičky má na svedomí jej strýko zo Švédska, u ktorého bývala počas štúdií v Štokholme – ten sa snažil zastaviť jej krádeže jedla tým, že ju strašil – tvrdil jej, že v kuchynskej skrinke žije Mumin. Jej knižky o Muminovcoch vďačia za svoj vznik 2. svetovej vojne. Podľa autorkiných vyjadrení bola z vojny natoľko deprimovaná, že túžila vytvoriť niečo naivné a nevinné. Jej diela ju preslávili po celom svete a sú zaujímavé i tým, že si ich všetky aj ilustrovala.
Knihy o Muminovcoch boli preložené do 34 jazykov, vrátane thajčiny, waleštiny, japončiny, hebrejčiny a esperanta. Po Kalevale a knihách Mika Waltariho sa jej knihy stali najviac a najširšie prekladanými dielami vo fínskej literatúre.
Múzeum Muminovcov v Tampere zobrazuje väčšinu prác Tove Janssenovej o Muminovcoch. V Naantali sa tiež nachádza aj park tematicky zameraný na Muminovcov.
Príbehy trollov Muminovcov sa často prirovnávajú k Tolkienovému Hobbitovi a k Carollovej Alenke v ríši divov, pričom Tove Janssenová obe diela taktiež ilustrovala.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Za svoje diela získala viacero domácich i zahraničných ocenení:
- 1965 a 1977 - Švédska cena za literatúru
- 1963 a 1971 - Fínska cena za literatúru
- 4 diplomy Hansa Christiana Andersena, IBBY
- 1966 – Cena Hansa Christiana Andersena, IBBY
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Tvorba pre deti a mládež
[upraviť | upraviť zdroj]- Muminovci:
- 1945 – Småtrollen och den stora översvämningen (nevyšla v slovenčine)
- 1946 – Blíži sa kométa (Kometen kommer)
- 1948 – Čarodejníkov klobúk (Trollkarlens hatt)
- 1950 – Otecko píše pamäti (Muminpappans memoarer)
- 1954 – Povodeň u Muminovcov (Farlig midsommar)
- 1957 – Čarovná zima (Trollvinter)
- 1962 – Neviditeľné dieťa (Det osynliga barnet) (zbierka poviedok)
- 1965 – Otecko a more (Pappan och hevet)
- 1970 – Neskoro v novembri (Sent i november)
- Voľné pokračovania Muminovcov:
Tvorba pre dospelých
[upraviť | upraviť zdroj]- 1968 – Sochárova dcéra (Bildhuggarens dotter) , autobiografická próza; tu opísala svoje detstvo ako plné fantázie a veľmi dobrodružné
- 1971 Lyssnerskan
- 1972 – Letná kniha (Sommarboken)
- 1974 – Slnečné mesto (Solstaden)
- 1978 - Dockskåpet och andra berättelser
- 1982 - Den ärliga bedragaren
- 1987 – Cesta s ľahkou batožinou (Resa med lätt bagage)
- 1989 - Rent spel
- 1991 - Brev från Klara och andra berättelser
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tove Janssonová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Krátky životopis Archivované 2004-10-09 na Wayback Machine
- Moomin Voices Archivované 2008-12-05 na Wayback Machine – Originálne piesne Muminovcov
- The Moomin Trove – Úplný zoznam Janssenovej kníh o Muminovcoch
- Životopis Archivované 2011-01-11 na Wayback Machine