Preskočiť na obsah

Solivar (Prešov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Solivar
mestská časť Prešova
Sklad soli na Námestí Osloboditeľov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Vodný tok Soľný potok
Nadmorská výška 295 m n. m.
Súradnice 48°58′44″S 21°16′11″V / 48,979°S 21,2696°V / 48.979; 21.2696
Obyvateľstvo 10 799 (2019)
PSČ 080 05
EČV (do r. 2022) PO
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Solivar
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Solivar je mestská časť krajského mesta Prešov (mestská časť číslo 5). Nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti.

Pôvodne išlo o tri nezávislé obce (ktoré ale už na zač. 20. stor. boli fyzicky zrastené):

  • Solivar (-oficiálny názov od roku 1928; historicky aj: Soľnohrad, Slaná, Sľaná, Šovár, Šóvár[1][2][3]; 1918-1928 oficiálne: Soľnohrad alebo Slaná alebo Soľný hrad[3][4]; maď. pôvodne S(o)óvár, od r. 1873 Tótsóvár; po nemecky Salzburg[2][4])
  • Soľná Baňa (súčasný pravopis: Soľná baňa; iné názvy: Baňa, Solivar, maď. Sóbánya)[4][2][1][5] a
  • Šváby (iné názvy: Nemecký Soľnohrad, Šovár, Šóvár, maď. Németsó(o)vár). [4][2][1]

V roku 1960 boli obce Soľná Baňa a Šváby pričlenené k obci Solivar[4], niekedy sa uvádza, že takto rozšírený Solivar sa dočasne volal Veľký Solivar. Uznesením rady ONV z 29. júla 1971 č.102 bola takto rozšírená obec Solivar pripojená k mestu Prešov.

Solivar má vlastnú históriu spojenú s ťažbou soli v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho pomenovanie Solivar.

Samospráva

[upraviť | upraviť zdroj]

Výbor mestskej časti 5 Solivar-Soľná Baňa-Šváby je samostatným volebným obvodom (mesto ich má sedem) a v mestskom zastupiteľstve Mesta Prešov ho zastupujú štyria poslanci (MsZ má v Prešove celkovo 31 poslancov). Na volebné obdobie 2018-2022 boli v tomto volebnom obvode zvolení poslanci: Peter Krajňák (predseda), Ľudovít Malaga, Vladimír Feľbaba, Miroslav Benko.

História

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1223 kráľ Belo IV. daroval potok (Soľný potok) spolu so Soľným hradom Bohumilovi a Heribanovi Chypkácim[6]
  • 1262 donačná listina kráľa Bélu IV.
  • 1332 Solivar ako samostatná farnosť
  • Sókut z dôb panovania rodu Soósovcov
  • od 15. storočia Soovar
  • 1570 od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa
  • 1571 začiatok hĺbenia Cisárskej šachty (155 m), ktorú riadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm.[7] Šachta je neskôr volaná Leopold
  • 1572 začiatok hlbinnej ťažby
  • 1674 stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisárska[8]
  • 1728 zriadenie samostatného referátu pre soľ v Uhorsku, vedením boli poverení Nemci
  • 1752 zmena technológie dobývania po zatopení baní
  • 1757 farským kostolom sa stáva kostol Najsvätejšej trojice
  • 1780 pristavanie poschodia na budove skladu a zakrytie drevenou krytinou, začiatkom 18. storočia prebudovanie priečelia a klasicistickej veže s vežovými hodinami
  • 1799 cisár František I. schválil listinu ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnobane žijúcich v jej okolí s vlastným štatútom, policajným poriadkom. V obci platila v rovnoprávnosť pred zákonom. Obec bola vyňatá spod zemepanských súdov, mala vlastné súdnictvo pre nižšie previnenia a bola oslobodená od vojenských povinnosti
  • 1800 výstavba varne František
  • 1806 výstavba druhej varne Ferdinand
  • 1918 začiatok tretieho obdobia ťažby soli – varenie soli
  • 1819 veľký požiar, pri ktorom zhorela varňa František
  • 1924 ukončenie práce v starých solivaroch
  • 7. marca 1925 uvedenie do prevádzky nového vákuového solivaru Prezident Masaryk
  • 1931 zbúranie varne Ferdinand
  • 1944 obec Soľná Baňa (od roku 1970 pričlenená k Solivaru) bola za pomoc partizánom vypálená nacistami[9]
  • 19. januára 1945 oslobodenie Solivaru jednotkami Červenej armády, ktorým velil generál Petrov [10]
  • 1946 prechod na novú technológiu lúhovania vrtov z povrchu
  • 1960 (?1970) pričlenenie obcí Soľná Baňa a Šváby k obci Solivar
  • 1970 vyhlásenie starých objektov solivaru za národnú kultúrnu pamiatku
  • 29. júla 1971 bola obec Solivar pričlenená ako mestská časť k Prešovu[11]
  • 1984 objekty nového solivaru z roku 1925 registrované v ÚZPF pod č. 4239[12]
  • 18. mája 1986 požiar budovy skladu pri ktorom zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu.[13]
  • 2008 ťažba soli dosahovala 100 tisíc ton soli
  • 2009 v júni je vyhlásený konkurz na firmu SOLIVARY akciová spoločnosť Prešov, po 439 rokoch je ukončená ťažba na ložisku Soľná baňa
  • 2010 riešia sa problémy s výtokmi soľanky v priestore Soľná baňa
  • 2016 rekonštrukcia solivaru
  • 2017 Solivar začína byť populárnou pamiatkou v strednej Európe.

Kostoly a pamiatky na Solivare

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kostol sv. Štefana na Hrádku – najstarší solivarský kostol o čom svedčí epitaf Juraja Soósa z roku 1261, slúžil ako farský kostol do roku 1757
  • Farský kostol Najsvätejšej Trojice na Solivare – prvý kostol postavený Šimonom Soósom roku 1413, prestavaný počas 18. storočia, od roku 1757 je farským kostolom[14]
  • Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa na Soľnej bani – začiatok výstavby banského kostola roku 1719, 1778 zemetrasenie, konsekrácia nového kostola bola 29. augusta 1825[15]
  • Kaplnka sv. Róchusa na Soľnej bani
  • Komunitno-pastoračné centrum Jána Pavla II. na Sídlisku Šváby – požehnanie kaplnky a celého objektu KPC sa uskutočnilo 24. mája 2009[16]
  • pamiatková zóna Soľná baňa – do ktorej patria gápeľ stojaci nad Cisárskou (Leopold) šachtou, klopačka, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli a kováčske dielne.
  • Soľný hrad[17] (Castrum Salis, Soowar) podľa kostola na Hrádku stál prvý asi drevený hrad v priestoroch kostola sv. Štefana, zrúcanina druhého stojí nad Ruskou Novou Vsou a je nazývaný Zbojnícky hrad[18]
  • Soľnobanská čipka – paličkovaná čipka tradujúca sa zo 16. storočia, od 1. júna 2002[19] zachovávaná Soľnobanským čipkárskym cechom. Je zapísaná v Zozname zapísaných a chránených označení pôvodu a zemepisných označení do registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky[20]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Solivar prechádzajú štátne cesty tretej triedy v smere na Zlatú Baňu č. 0682 a Ruskú Novú Ves č. 0683.[21]

Mestská časť nemá železničnú dopravu.

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje dopravu linkami

  • Trolejbus č. 1 – Šebastová – Solivar
  • Autobus č. 11 – Na Rúrkach – Solivar
  • Autobus č. 19 – Nemocnica – Solivar
  • Autobus č. 44 – Solivar – Kpt. Nálepku
  • Autobus č. 46 – Veľká pošta – Ruská Nová Ves
  • Nočný spoj N1 – Sídlisko III – Solivar

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Portál vied o Zemi

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Pamiatky a múzeá. [s.l.] : Tatran, 2005. 682 s. S. 34. (Citát okrem iného: ...V roku 1918 bola obec premenovaná na Soľnohrad. Až v jeseni roku 1928 sa názov obce Soľnohrad zmenil na Solivar, doterajší Solivar na Solnú Baňu a nemecký Soľnohrad na Šváby...)
  2. ↑ a b c d VARSIK, Branislav. Zo slovenského stredoveku. [s.l.] : SAV, 1972. 534 s. S. 81.
  3. ↑ a b Solivar in. Masarykův slovník naučný VI. 1932. S. 802
  4. ↑ a b c d e [1]
  5. ↑ BUTKOVIC, Š. : Dejiny tažby soli v Solivare. Východoslovenské vydavateľstvo, n. p., Prešov: 1978, s. 11, 156 strán
  6. ↑ http://www.ruskanovaves.sk/obsah/hist%C3%B3ria-zbojn%C3%ADckeho-hradu
  7. ↑ http://solnabana.webnode.sk/historia/
  8. ↑ A.S, Petit Press. presov.korzar.sme.sk, 2019-05-07, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  9. ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 83.
  10. ↑ Publikácia Solivar, vydaná v roku 1966 str. 24 a 25.Tlač: VTP 3724-66-Z-06*61402
  11. ↑ http://www.enviromagazin.sk/enviro2008/enviro5/16_historia.pdf
  12. ↑ Nový solivar na pamiatky.sk
  13. ↑ http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=sol_stm
  14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-03-25]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
  15. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-03-25]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
  16. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-03-25]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
  17. ↑ http://www.slovenskehrady.sk/hrad-solnohrad
  18. ↑ http://www.zivotpo.sk/clanky/clanok/13199/stary-a-novy-solnohrad
  19. ↑ http://www.webnoviny.sk/rozhovory/sefka-solnobanskeho-cipkarskeho-cec/514417-clanok.html
  20. ↑ http://www.indprop.gov.sk/?zoznam-zapisanych-a-chranenych-oznaceni-povodu-a-zemepisnych-oznaceni-do-registra-uradu-priemyselneho-vlastnictva-slovenskej-republiky
  21. ↑ http://www.cdb.sk/Files/Galleries/mapyokresov/presov.jpg
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Solivar_(Prešov)&oldid=7870797“