Preskočiť na obsah

Severné Írsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Severné Írsko
Northern Ireland
Tuaisceart Éireann
Vlajka Severného Írska Štátny znak Severného Írska
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Hlavné mesto Belfast
54°36′ S.š. 5°55′ Z.d.
Najväčšie mesto Belfast
Úradné jazyky angličtina
Regionálne jazyky írčina, ulsterská škótčina
Štátne zriadenie
Kráľ
Prvý minister Severného Írska
Konštitučná monarchia
Karol III.
Peter Robinson
Vznik 1922
Susedia Írsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
13 843 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2017)
 
1 832 397
1 810 863

132,37/km²
Mena Anglická libra (GBP)
Časové pásmo
 • Letný čas
GMT (UTC)
BST (UTC+1)
Internetová doména .uk
Smerové telefónne číslo +44

Súradnice: 54°36′27″S 6°41′33″Z / 54,6075°S 6,6925°Z / 54.6075; -6.6925

Severné Írsko (ang. Northern Ireland, ír. Tuaisceart Éireann, ul.šk. Norlin Airlann) je krajina Spojeného kráľovstva (klasifikovaná ako konštituentná krajina Spojeného kráľovstva alebo ako provincia Spojeného kráľovstva). Rozkladá sa na severovýchode írskeho ostrova, zaberá väčšinu historickej provincie Ulster. Historicky bol najpriemyselnejšou časťou Írska, v časoch severoírskeho konfliktu ekonomika stagnovala. Po obnovení mieru v roku 1998 zažilo ekonomický rozmach

Má rozlohu 13 843 km² a 1 847 457 obyvateľov (2015). Žijú tu tak asi tri percentá obyvateľov Spojeného kráľovstva a približne 30 percent obyvateľov ostrova Írsko. Hlavné a najväčšie mesto je Belfast, v ktorého aglomerácii žije asi 600-tisíc ľudí.

Takisto ako Írsko bola aj táto časť už od staroveku osídlená Keltmi. Tí sa v 5. storočí začali sťahovať do severných oblastí Británie, kde založili svoje kráľovstvo a následne ovládli celé dnešné územie Škótska a ďalšie oblasti. V období od 9. do 11. storočia Írsko pustošili vikingské nájazdy. Vikingovia ale na rozdiel od Angličanov nejako významne ostrov neosídlili.

Od 12. storočia bola oblasť na severovýchode ostrova pod vplyvom Anglicka. Sem tiež od 16. storočia smerovala silná imigrácia anglických a hlavne škótskych presbyteriánov. Títo takzvaní ulsterskí Škóti neskôr tvorili významný podiel kolonistov do Severnej Ameriky.

Severné Írsko vzniklo v roku 1921, keď došlo k rozdeleniu Írska a vzniku Írskeho slobodného štátu. Väčšinu obyvateľov Severného Írska tvorili unionisti (lojalisti) – väčšinu z nich tvoria protestanti a potomkovia kolonistov z Veľkej Británie. Menšia časť obyvateľov, zväčša katolíci, si želala jednotné a nezávislé Írsko (republikáni). Z rozporov medzi týmito dvomi komunitami vyplynulo napätie, ktoré v 60. rokoch vyústilo do konfliktu (Troubles). Ten si vyžiadal až tritisíc obetí a podarilo sa ho ukončiť až v roku 1998.

Náboženské zloženie obyvateľstva z roku 2001

[upraviť | upraviť zdroj]
Denominácia Počet %
rímski katolíci 678 462 40.2
presbyteriáni 348 742 20.7
anglikáni 257 788 15.3
metodisti 59 173 3.5
ostatní kresťania 102 221 6.1
celkový počet nekatolíckych kresťanov 767 924 45.6
ostatní veriaci 5 028 0.3

Source: UK 2001 Census.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Percentage of persons stating religion as: [online]. [Cit. 2011-05-06]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]