Riasa (vodný organizmus)
Riasy (zastarano: porasty, porosty[1]; lat. Algae[2], Algophyta[2][3], Algophytae[2][4], Phycophyta[5], Phycophytae[6]) sú eukaryotické vodné organizmy, ktoré sú väčšinou autotrofné (fotosyntetizujúce). Ich spoločnou charakteristikou je, že ich predkovia vznikli spojením (endosymbiózou) heterotrofnej eukaryotickej bunky so sinicou, čím vznikli ich chloroplasty. Tradične sa za riasy považujú aj samotné sinice, ide však o prokaryotické organizmy, ktoré sa dnes zaraďujú medzi baktérie (a novšie sa označujú aj názvom cyanobaktérie).
Riasy dnes už obyčajne netvoria jeden taxón, ale sú rozdelené na viacero taxónov.
Stavba tela rias
[upraviť | upraviť zdroj]Telo rias označujeme pojmom stielka. Riasy môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové. Jednobunkové riasy často plávajú vo voľnom oceáne a tvoria dôležitú zložku planktónu, ktorý je základnou potravou pre mnohé morské organizmy. Najväčšie riasy môžu byť až desiatky metrov veľké a žijú väčšinou prichytené na dne. Telo veľkých rias je značne diferencované, a niekedy podobné suchozemským rastlinám (môžeme na nich rozlíšiť pakorienky (rizoidy), pabyľku (kauloid) a palístky (fyloidy), nemajú však typické korene, ani listy.
Typy stielok
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa typu stielky rozlišujeme riasy:
- jednobunkové:
- kokálne (tvorené jednoduchou bunkou bez bičíkov)
- amébovité (bunky nemajú pevnú bunkovú stenu, majú premenlivý tvar a vytvárajú vylačeniny (panôžky), pomocou ktorých sa pohybujú)
- monádovité (pohybujú sa pomocou bičíkov)
- kapsálne (bunky sú obalené slizom)
- mnohobunkové:
- trichálne (vláknitá stielka, tvorená reťazcom buniek)
- sifonálne (stielka je rúrkovitá, mnohojadrová ale bez prepážok – celé telo je zdanlivo jediná bunka s množstvom bunkových jadier bunka)
- sifonokládiové resp. sifonokladálne (skladá sa z viacerých mnohojadrových buniek)
- pletivové (so stielkov rozlíšenou na pakorienky, pabyľku a palístky)
Vznik rias
[upraviť | upraviť zdroj]Riasy vznikli endosymbiózou sinice s eukaryotickým organizmom, ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo vzájomnej spolupráce. Takto vznikli chloroplasty (podobným spôsobom vznikli aj mitochondrie, k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je dodnes zachovalá DNA bakteriálneho typu v chloplastoch (odlišná od jadrovej), syntéza bielkovín v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ribozómová RNA), ako aj dvojitá membrána chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je membránou hostiteľskej eukaryotickej bunky).
Po pohltení sinice došlo k rozdeleniu rias na dve základné línie. Prvá zahŕňa zelené riasy (Chlorophyta) a rastliny, s tzv. "zeleným" typom chloroplastu, pre ktorý je typická prítomnosť chlorofylu b. Druhá línia má tzv. "červený" chloroplast a zahŕňa napr. červené (Rhodophyta) a hnedasté riasy (Chromista).
V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli euglény – Euglenophyta), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy – Chromista). Dnes má chloroplast takýchto rias štyri membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tzv. nukleomorf, ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky).
Prehľad skupín rias podľa ich evolučného vzniku
[upraviť | upraviť zdroj]| taxonomická skupina | Endosymbiont | Spôsob vzniku |
|---|---|---|
|
sinica | Vznikli jednou endosymbiózou eukaryotickej bunky so sinicou. Majú tzv. primárne chloroplasty, ktoré sú obklopené dvoma membránami. Endosymbióza zelených rias, červených rias a glaukofyta vznikla pravdepodobne nezávisle od seba a týkala sa rôznych organizmov. Všetky suchozemské rastliny vznikli zo zelených rias. |
|
zelená riasa |
Vznikli zo endosymbiózy eukarytickej bunky s (taktiež eukaryotickou) zelenou riasou, čo nazývame sekundárna endosymbióza. Ich chloroplasty sú teda podobné ako u zelených rias a obsahujú chlorofyl a a chlorofyl b a sú obklopené 4 membránami (v prípade euglen 3). |
|
červená riasa |
Prvé dve skupiny obsahujú chlorofyl a a chlorofyl c. Dnes žijúce červené riasy síce chlorofyl c nemajú, ale genetické štúdie poukazujú na ich príbuznosť s chloroplastami hnedých rias a dinoflagelát. Hnedasté riasy Chromista vznikli sekundárnou endosymbiózou, dinoflageláta vznikli pravdepodobne z hnedastých rias terciárnou endosymbiózou (keď eukaryotická bunka pohltila jednobunkovú hnedú riasu). Apicomplexa a Ciliata sú parazitické heterotrofné organizmy zaraďované medzi prvoky. Chloroplasty nemajú ale Apicoplexa majú chloroplastom podobnú štruktúru, apicoplast. Molekulárno biologické štúdie poukazujú na to, že pochádzajú z rias. |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ porast. In: Historický slovník slovenského jazyka [1]
- ↑ a b c riasy. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 609.
- ↑ NĚMEC, Bohumil. Všeobecná botanika. [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1963. 861 s. S. 97, 215.
- ↑ DVOŘÁK, J., RŮŽIČKA, B. Geologická minulost Země - úvod do historické geologie. 2. vyd. . Praha:SNTL. 1966. S. 649
- ↑ Algen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
- ↑ KOCH, L. F. The Subkingdoms of Plants. In: Taxon Vol. 9, No. 3 (Mar., 1960), str. 64-66, S. 66
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Riasa (vodný organizmus)
