Preskočiť na obsah

Prívlastok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prívlastok alebo atribút je vetný člen, ktorý rozvíja vo vete podstatné meno alebo jeho zástupku (alebo iný prívlastok) bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu.

Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi:

  • adjektívny (sic!) prívlastok:
  • podstatné meno alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, [pomoc] deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A
  • neurčitok slovesa - [túžba] študovať
  • príslovka - [cesta] dole
  • vedľajšia podraďovacia veta

Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: Aký?, Ktorý?, Čí?

Delenie 1 (podľa polohy):

  • anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom
  • postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom

Delenie 2:

Delenie 3:

  • zhodný prívlastok - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou]
  • nezhodný prívlastok - ostatné prívlastky; najčastejšie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, [služby] obyvateľom, [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A

Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj prístavok (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polovetnú konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom.

Delenie 4:

  • tesný prívlastok - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko.
  • voľný prívlastok - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia.