Preskočiť na obsah

Perlit (hornina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Perlit
Sivý perlit z pleistocénneho ryolitového prúdu Hot Creek (Kalifornia, USA)
Sivý perlit z pleistocénneho ryolitového prúdu Hot Creek (Kalifornia, USA)
Zloženie
Hlavné minerályvulkanické sklo
Akcesórieživec, sľudy, pyroxén, amfibol
Vlastnosti
Textúraperlitická
Farbašedá, ružová, čierna, žltá

Perlit je vulkanická hornina, typ sopečného skla. Charakteristická obsahom vody vo svojej štruktúre a typickou guľovitou (perlitickou) textúrou.[1] Vzniká hydratáciou sopečného skla ryolitového zloženia.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hornina obsahuje variabilné množstvo vody pohybujúce sa medzi 1 - 5 hmotnostných %, pričom bežne sú to viac ako 3 %.[2] Pri teplote 850-900 °C sa voda zachytená v štruktúre materiálu vyparuje a uniká, čo spôsobuje expanziu materiálu na 7-16-násobok jeho pôvodného objemu. Expandovaný materiál je žiarivo biely vďaka odrazivosti zachytených bubliniek. Neexpandovaný („surový“) perlit má objemovú hmotnosť približne 1100 kg/m³ (1,1 g/cm³), zatiaľ čo typický expandovaný perlit má objemovú hustotu približne 30-250 kg/m³ (0,03-0,150 g/cm³).[3][4]

Perlit pri zahriatí uvoľňuje vodu zo svojej štruktúry a mení objem. Vzniká tým tzv. expandovaný perlit. Takto upravený perlit sa široko používa v rôznych oblastiach. V záhradníctve a poľnohospodárstve sa pridáva do pôdnych substrátov na zlepšenie drenáže a aerácie. V stavebníctve sa využíva na izoláciu a ako zloženie do betónu. Okrem toho, perlit nachádza uplatnenie aj v chemickom a environmentálnom priemysle. Expandovaný perlit má niekoľko významných vlastností, ktoré ho robia cenným v rôznych aplikáciách:

  • Poréznosť: je veľmi porézny, čo umožňuje efektívnu cirkuláciu vzduchu a zadržiavanie vody. Tieto vlastnosti sú ideálne pre použitie v záhradníctve a poľnohospodárstve, kde pomáha zlepšiť drenáž a aeráciu pôdy.
  • Izolačné vlastnosti: vďaka poréznej štruktúre je perlit výborným tepelne izolačným materiálom. Používa sa v stavebníctve ako súčasť izolačných materiálov, čím prispieva k energetickej účinnosti budov.

Využíva sa aj v priemysle, napríklad pri výrobe cementu, ako nosiče v chemickom priemysle, alebo v ekologických aplikáciách, ako sú filtračné systémy.

Na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyty perlitu sú na Slovensku známe z neogénnych vulkanických formácií, napr. z oblasti Lehôtky pod Brehmi, Jastrabá a Pitelovej (okr. Žiar nad Hronom), Byšty a Bary (okr. Trebišov).[4][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Dudek, A., Malkovský, Suk, M., 1984: Atlas hornin. Academia, Praha, 312 s.
  2. Šoltés, S., Kúšik, D., Mižák, J., 2020: Nerastné suroviny SR 2019 / Slovak minerals yearbook 2019. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 103 - 104
  3. Maxim, L. D., Niebo, R., McConnell, E. E., 2014: Perlite toxicology and epidemiology – a review. Inhalation Toxicology. 26, 5, s. 259–270
  4. a b Slavík, J., 1971: Ložiská perlitov. Mineralia slovaca, 3, s. 12—13
  5. Hroncová, Z., 1989: Perlity stredoslovenských neovulkanitov. Mineralia slovaca. 21, a 561—564

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]