Oswald Boelcke
| Oswald Boelcke | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 19. máj 1891 Giebichenstein (dnes Halle, Sasko-Anhaltsko) |
| Úmrtie | 28. október 1916 (25 rokov) Bapaume, Somme, Francúzsko |
| Zostrely | |
| Potvrdené zostrely | ? |
| Odkazy | |
 Oswald Boelcke | |
Oswald Boelcke (* 19. máj 1891 Giebichenstein (dnes časť Haale, Sasko-Anhaltsko) – † 28. október 1916, Bapaume, Somme, Francúzsko) bol nemecký stíhací pilot v prvej svetovej vojne, jeden z najlepších taktikov vzdušného boja. Je považovaný za zakladateľa moderného nemeckého stíhacieho letectva, najmä vďaka tomu, že spísal Dicta Boelcke, základné pravidlá pre vedenie leteckého boja. Týmito odporúčaniami sa v bojoch riadilo a dodnes riadi mnoho stíhacích pilotov. Manfred von Richthofen, ktorý sa od Boelckeho mnohému naučil o ňom v auguste 1917 povedal: „Ja som len bojový pilot, ale Boelcke bol skutočný hrdina“.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine učiteľa, ktorý sa vrátil do Nemecka z Argentíny. Pôvodne sa volal Bölcke, ale spolu so svojím o päť rokov starším bratom Wilhelmom si meno zmenil na rovnako vyslovované Boelcke.
Po maturite vstúpil v roku 1911 do Telegraphen-Bataillon 3 v Koblenzi ako Fahnenjunker (dôstojnícky kadet).
V máj 1914 bol prevelený k letectvu a v leteckej škole v Halberstadte získal pilotné osvedčenie. Po absolvovaní tretej leteckej skúšky sa 15. augusta dostal na front k Fliegerabteilung 13, kde lietal s bratom Wilhelmom ako pozorovateľ. Po rôznych rozporoch so spolubojovníkmi boli bratia rozdelení.
Oswald v apríli 1915 prešiel k novo zostavenému Feldfliegerabteilung 62, v Döberitz, ktorý bol onedlho potom umiestnený pri Douai vo Francúzsku. Tu sa stretol s Maxom Immelmannom, neskorším leteckým esom.
Hoci sa niekedy uvádza ako jeho prvé víťazstvo potvrdený zostrel zo 4. júla 1915, tento údaj nie je správny, keďže nepriateľské lietadlo zostrelil jeho pozorovateľ. Boelcke zaznamenal prvé víťazstvo až 19. augusta. V tomto mesiaci dostali Boelcke a Immelmann dva z piatich nových prototypov Fokkera E.I. Lietadlá boli ako prvé vybavené synchronizovaným guľometom Parabelum. Do konca roka Boelcke zaznamenal štyri úspechy, v januári ďalšie štyri. 12. januára boli Boelcke s Immelmannom ako vôbec prví piloti vyznamenaní rádom Pour le Mérite, najvyšším nemeckým vojenským vyznamenaním.
V marci 1916 sa Boelcke stal veliteľom skupiny šiestich letiek v novo vzniknutej Fliegerstaffel Sivery a viedol svojich pilotov v bojoch pri Verdune. Boelcke sa priatelil aj s korunným princom Viliamom – synom cisára Viliama II. (ten písal každoročne v deň Boelckeho smrti jeho rodičom list až do druhej svetovej vojny), ktorého štáb sídlil v blízkom Stenay.
Po Immelmannovej smrti 18. júna 1916 sa Boelcke stal nemeckým letcom s najvyšším počtom zostrelov. Bol poslaný na inšpekčnú cestu po Balkáne, z cesty ho však zakrátko odvolali, aby sa podieľal na ním navrhnutej reorganizácii nemeckého letectva. S povýšením do hodnosti Hauptmann bol na základe rozkazu majora Hermanna von der Lieth-Thomsen poverený funkciou veliteľa jednotky Jasta 2, ktorá vznikla 10. augusta 1916.
Navštívil svojho brata v ukrajinskom Kovele pri Kampfgeschwader 2. Tu aj vybral poručíka Manfreda von Richthofen a Erwina Böhmeho, s Hansom Reimannom na výcvik a lietanie pri svojej jednotke. V auguste začal Boelcke s praktickým a teoretickým výcvikom. Sústredil sa najmä na lety v zovretých formáciách. Úspechy jeho výcviku sa čoskoro dostavili. V období od začiatku augusta do konca októbra 1916 zostrelil Boelcke 20 nepriateľských lietadiel a s celkovým počtom 40 uznaných víťazstiev bol na špičke medzi vtedajšími stíhačmi.
28. októbra, počas urputného súboja s nepriateľom sa stroje Boelckeho a jeho priateľa Böhmeho zrazili. Boelckeho lietadlo prestalo byť ovládateľné. Nasledoval pád k zemi a Boelckeho smrť. Oswald Boelcke bol pochovaný so štátnymi poctami v nemeckom meste Dessau.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jasta Boelcke: Životopis
- Oswald Boelcke na webe theaerodrome.com
- Walter Waiss: Chronik Kampfgeschwader Nr. 27 Boelcke, díl 3: 1.1.42-31.12.42, Aachen 2005 (Helios-Verlag, Aachen), ISBN 3-93820-807-4
