Nová Bystrica (vodárenská nádrž)
| Nová Bystrica | |
| vodárenská nádrž | |
 Zariadenie na sledovanie kvality a odber vody
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský |
| Región | Kysuce |
| Okres | Čadca |
| Obec | Nová Bystrica |
| Súradnice | 49°20′32″S 19°02′25″V / 49,34218°S 19,04033°V |
| Zdrojnica | Bystrica |
| Hĺbka | 50 m |
| Objem | 32 800 000 m³ |
| Rozloha | 1,88 km² (188 ha) |
| Nadmorská výška hladiny |
598,5 m n. m. |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Nová Bystrica Reservoir | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nová Bystrica[1] je vodná nádrž v Kysuckej vrchovine, v katastri rovnomennej obce v juhovýchodnej časti okresu Čadca. Bola postavená v rokoch 1983 – 1989 na rieke Bystrica, pod jej sútokom s Harvelkou. Správcom vodnej nádrže je Slovenský vodohospodársky podnik.
V zatopených údoliach sa nachádzali obce Riečnica a Harvelka a v povodí boli samoty patriace k týmto obciam. Z týchto obcí sa dodnes zachovala jediná stavba – murovaný kostol v obci Riečnica.[2]
Technické parametre
[upraviť | upraviť zdroj]Celkovým objemom vody 32,8 mil. m³ je Nová Bystrica desiata najväčšia nádrž na Slovensku[3] a po Starine druhá najväčšia vodárenská nádrž.[4] Plocha hladiny nádrže je 188 ha.[3] Vodná plocha má nepravidelný tvar s dvomi hlavnými ramenami, oddelenými neďaleko hrádze horským masívom Kýčery a smerujúcimi odtiaľ na východ, respektíve juhojuhovýchod.[5] Maximálna dĺžka vzdutia hladiny je 3,6 km a kóta hladiny pri úplnom zaplnení zásobného priestoru nádrže je 598,5 m n. m.[6]
Sypaná kamenitá priehrada s hlinitým tesnením má dĺžku 330 m a výšku 57 m nad terénom (65 m nad základovou škárou).[7] Šírka hrádze v päte je 230 m a koruna je široká 8 m.[2] Celková kubatúra telesa priehrady je 1 mil. m³.[3] Kamenný materiál pre stabilizačný násyp hrádze sa získaval v lome v Klubine, zemina na utesnenie bola ťažená, na základe geologického prieskumu, na terase rieky Bystrica, neďaleko Starej Bystrice.
V štandardných podmienkach sa na vypúšťanie vody využívajú dva dnové priepusty s celkovou kapacitou 39 m³/s, k redukcii povodňových prietokov z ochranného priestoru nádrže slúži bezpečnostný priepad kruhového tvaru, s kapacitou 135 m³/s.[7]
Na hrádzi sa nachádza chodník, z ktorého je pekný výhľad na časť VN a zariadenie na sledovanie kvality a odber vody.
Kóty hladiny a objemy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kóta koruny hrádze: 601,86 m n. m.
- Maximálna hladina: 600,21 m n. m.
- Hladina ovládateľného retenčného priestoru (kóta hrany bezpečnostného priepadu): 598,63 m n. m.
- Hladina zásobného priestoru: 598,50 m n. m.
- Hladina stáleho nadržania: 560,40 m n. m.
- Objem ovládateľného retenčného priestoru: 0,235 mil. m³
- Objem zásobného priestoru: 32,828 mil. m³
- Objem stáleho nadržania: 0,994 mil. m³
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Celková plocha povodia je 59,52 km² a povodie je súčasťou beskydskej časti CHKO Kysuce. Priemerný ročný úhrn zrážok je 932 mm. Priemerný dlhodobý ročný prietok v profile hrádze činí 1,49 m³/s, minimálny sanitárny prietok pod nádržou je 0,137 m³/s. Storočná voda tu dosahuje 180 m³/s.[6]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Primárnym využitím nádrže je zásobovanie skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca – Žilina. Tento vodovod zásobuje pitnou vodou väčšinu miest a obcí na Kysuciach a severozápadnú časť okresu Žilina vrátane časti krajského mesta.[9] Surová voda v priehrady sa odoberá štvoretážovým odberným objektom s kapacitou 1050 l/s do úpravne vody Nová Bystrica (patriacej spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie). Úpravňa vody má maximálnu kapacitu 700 l/s (22,075 mil. m³/rok), skutočná výroba je na úrovni 6 mil. m³/rok.[9]
Okrem funkcie zdroja pitnej vody slúži priehrada aj na ochranu územia v povodí Bystrice pred povodňami. Na prívodnom potrubí z nádrže do úpravne vody je nainštalovaná malá vodná elektráreň s dvomi turbínami s výkonom 40 a 250 kW[2] (pôvodne 2x55 kW[9]), ktorá pokrýva vlastnú spotrebu a prebytky energie predáva do verejnej siete. Kvôli hygienickému ochrannému pásmu je v priehrade zakázaný rybolov a jej bezprostredné okolie nie je určené na rekreačné ani iné využitie.[2] Po lesných cestách na okraji ochranného pásma vedie v dĺžke 27,9 km značená cykloturistická trasa okolo Vodnej nádrže Nová Bystrica, ktorá ponúka výhľady na vodnú nádrž.[10]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných nádrží [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Navštívili sme vnútro priehrady Nová Bystrica [online]. mojeKYSUCE, 2019-03-23, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c Základné údaje slovenských priehrad a nádrží vo Svetovom registri ICOLD [online]. Slovenský priehradný výbor, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Vývoj vodných a vodárenských nádrží na Slovensku [online]. Slovenská asociácia vodárenských expertov, 2020-07-12, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-07-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c Vodné dielo Nová Bystrica [online]. Obec Nová Bystrica, [cit. 2024-07-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Nová Bystrica [online]. Slovenský priehradný výbor, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ VODOHOSPODÁRSKY SPRAVODAJCA 3-4/2018 [online]. [Cit. 2024-07-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c Zásobovanie pitnou vodou z vodárenského zdroja Nová Bystrica [online]. Severoslovenské vodárne a kanalizácie, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ 2434 – Okolo Vodnej nádrže Nová Bystrica [online]. SLOVENSKÝ CYKLOKLUB, [cit. 2024-07-27]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Bystrica (vodárenská nádrž)
