Ladožské jazero
Ladožské jazero | |
Ладожское озеро | |
Najväčšie jazero v Európe | |
Mapa Ladožského jazera
| |
Štát | Rusko |
---|---|
Fed. štát | Severozápadný federálny okruh |
Regióny | Leningradská oblasť, Karelsko |
Nadmorská výška | 5 m n. m. |
Súradnice | 61°00′S 31°30′V / 61°S 31,5°V |
Zdrojnica | Svir, Volchov, Vuoksi |
Odtok vody | Neva |
Dĺžka | 219 km |
Šírka | 138 km |
Priemerná hĺbka | 51 m |
- Max. hĺbka | 230 m |
Objem | 837 km³ |
Povodie | 276 000 km² (27 600 000 ha) |
Rozloha | 17 700 km² (1 770 000 ha) |
Wikimedia Commons: Lake Ladoga | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ladožské jazero (rus. Ла́дожское о́зеро – Ladožskoje ozero, fín. Laatokka, kar. Luadogu) je sladkovodné jazero v Ruskej republike Karelsko v Leningradskej oblasti v severozápadnej časti Ruska. Je najväčším jazerom Európy a je tiež 14. najväčším sladkovodným jazerom na svete. Kotlina jazera bola vytvorená štvrtohornými pevninskými ľadovcami.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Jazero má priemernú rozlohu 17 891 km² (mimo ostrovov). Jeho dĺžka zo severu na juh je 219 kilometrov a jeho priemerná šírka je 83 kilometrov; priemerná hĺbka je 51 metrov, hoci jeho maximálna hĺbka dosahuje 230 metrov v severozápadnej časti.[1] Jazero má okolo 660 ostrovov, ktorých celková plocha činí 435 km². Jazero leží v nadmorskej výške 4,84 m n. m..[2] Väčšina ostrovov, vrátane súostrovia Valaam a skalných ostrovov Kilpola a Konevets, je situované v severozápadnej časti jazera.
Jazero je oddelené od Baltského mora Karelskou šijou a odteká z neho rieka Neva do Fínskeho zálivu. 85 % jazernej vody pochádza z prítokov, 13 % zo zrážok nad jazerom a 2 % z podzemných prameňov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Jazero sa stalo nesmierne dôležitým počas druhej svetovej vojny. V priebehu blokády Leningradu, ktorá začala potom, ako Wehrmacht dobyl mesto Šlisseľburg na južnom brehu jazera a fínska armáda dosiahla rieku Svir na východe, ktorá spája Onežské jazero s Ladožským, sa okolie jazera na tri roky stalo zúrivým bojiskom. V zimnom období, keď hladina jazera zamŕzala, využívala sa na zásobovanie Leningradu a na evakuáciu jeho obyvateľov tzv. Cesta života, ktorá ako jediná spájala Leningrad, obkľúčený nemeckými vojskami so zvyškom Sovietskeho zväzu.
Lodná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Jazero je splavné po Bielomorsko-baltskom kanáli a po Volžsko-baltskom kanáli. Od rieky Svir až po rieku Nevu, pozdĺž južného brehu prechádza Novoladožský kanál a tiež starší Staroladožský kanál, ktorý bol postavený v 18. storočí.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Severné pobrežie
-
Valaamske súostrovie
-
Ostrov Konevets
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Кравчук П. А. Рекорды природы. – Любешов: Эрудит, 1993. – 216 с. ISBN 5-7707-2044-1.
- ↑ Nezhihovsky Р. А.. Rieka Neva a jej ústie. [s.l.] : Gidrometeoizdat, 1981.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ladožské jezero na českej Wikipédii a Lake Ladoga na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladožské jazero