Preskočiť na obsah

Ladožské jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ladožské jazero
Ладожское озеро
Najväčšie jazero v Európe
Mapa Ladožského jazera
Štát Rusko Rusko
Fed. štát Severozápadný federálny okruh
Regióny Leningradská oblasť, Karelsko
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 61°00′S 31°30′V / 61°S 31,5°V / 61; 31.5
Zdrojnica Svir, Volchov, Vuoksi
Odtok vody Neva
Dĺžka 219 km
Šírka 138 km
Priemerná hĺbka 51 m
 - Max. hĺbka 230 m
Objem 837 km³
Povodie 276 000 km² (27 600 000 ha)
Rozloha 17 700 km² (1 770 000 ha)
Poloha Ladožského jazera v Rusku
Poloha Ladožského jazera v Rusku
Poloha Ladožského jazera v Európe
Poloha Ladožského jazera v Európe
Wikimedia Commons: Lake Ladoga
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ladožské jazero (rus. Ла́дожское о́зеро – Ladožskoje ozero, fín. Laatokka, kar. Luadogu) je sladkovodné jazero v Ruskej republike Karelsko v Leningradskej oblasti v severozápadnej časti Ruska. Je najväčším jazerom Európy a je tiež 14. najväčším sladkovodným jazerom na svete. Kotlina jazera bola vytvorená štvrtohornými pevninskými ľadovcami.

Jazero má priemernú rozlohu 17 891 km² (mimo ostrovov). Jeho dĺžka zo severu na juh je 219 kilometrov a jeho priemerná šírka je 83 kilometrov; priemerná hĺbka je 51 metrov, hoci jeho maximálna hĺbka dosahuje 230 metrov v severozápadnej časti.[1] Jazero má okolo 660 ostrovov, ktorých celková plocha činí 435 km². Jazero leží v nadmorskej výške 4,84 m n. m..[2] Väčšina ostrovov, vrátane súostrovia Valaam a skalných ostrovov Kilpola a Konevets, je situované v severozápadnej časti jazera.

Jazero je oddelené od Baltského mora Karelskou šijou a odteká z neho rieka Neva do Fínskeho zálivu. 85 % jazernej vody pochádza z prítokov, 13 % zo zrážok nad jazerom a 2 % z podzemných prameňov.

Jazero sa stalo nesmierne dôležitým počas druhej svetovej vojny. V priebehu blokády Leningradu, ktorá začala potom, ako Wehrmacht dobyl mesto Šlisseľburg na južnom brehu jazera a fínska armáda dosiahla rieku Svir na východe, ktorá spája Onežské jazero s Ladožským, sa okolie jazera na tri roky stalo zúrivým bojiskom. V zimnom období, keď hladina jazera zamŕzala, využívala sa na zásobovanie Leningradu a na evakuáciu jeho obyvateľov tzv. Cesta života, ktorá ako jediná spájala Leningrad, obkľúčený nemeckými vojskami so zvyškom Sovietskeho zväzu.

Lodná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero je splavné po Bielomorsko-baltskom kanáli a po Volžsko-baltskom kanáli. Od rieky Svir až po rieku Nevu, pozdĺž južného brehu prechádza Novoladožský kanál a tiež starší Staroladožský kanál, ktorý bol postavený v 18. storočí.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Кравчук П. А. Рекорды природы. – Любешов: Эрудит, 1993. – 216 с. ISBN 5-7707-2044-1.
  2. Nezhihovsky Р. А.. Rieka Neva a jej ústie. [s.l.] : Gidrometeoizdat, 1981.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ladožské jezero na českej Wikipédii a Lake Ladoga na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]