Kremnička
O iných významoch výrazu Kremnička pozri Kremnička (rozlišovacia stránka).| Kremnička | |
| mestská časť Banskej Bystrice | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Súradnice | 48°41′50″S 19°07′40″V / 48,69722°S 19,12780°V |
| EČV (do r. 2022) | BB |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Wikimedia Commons: Kremnička (Banská Bystrica) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kremnička je mestská časť Banskej Bystrice.
Podľa údajov z roku 2008 mala 516 obyvateľov.[1]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mestská časť sa nachádza sa v trojuholníku mestských častí Kráľová, Rakytovce a Iliaš v južnej časti mesta. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 340 m n. m. Východný okraj mestskej časti tvorí rýchlostná komunikácia (cesta pre motorové vozidlá č. 66, E77 /Krakov - Budapešť/) a zároveň výpadovka do Zvolena.
Mestskú časť tvorí deväť ulíc s názvami: Brezová, Borievková, Čerešňová, Drienková, Jabloňová, Plánková, Šípková, Trnková ulica a Ulica Kremnička (stav k roku 2009).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o Kremničke pochádza z roku 1291 (Keremchay)[2] ako súčasť Zvolenského panstva. Neskôr bola známa pod menami: Keremnicze (1295), Kremnicze (1296), Kremnichka (1420), Cremniczka (1506), Körmöske (1773), Körmecschke a Kremnička (1786), Kremnicska, Körmöcske a Kremnička (1808), Körmöcske (1863–1873), Körmöcke (1877–1882), Keremcse (1888–1913) a Kremnička (1920–1970).
Pôvodní obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a hrnčiarstvom. Istý čas bola samostatnou obcou, no v roku 1970 bola pripojená k mestu Banská Bystrica. V roku 1961 tu bývalo 448 ľudí.
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina sa smutne preslávila počas 2. svetovej vojny. V období od 5. novembra 1944 do 11. februára 1945 po skončení SNP členovia Pohotovostného Oddielu Hlinkovej Gardy pod nemeckým dozorom a samotní nemeckí vojaci [3] popravili v protitankových zákopoch viac ako 1000 ľudí, z toho bolo exhumovaných 747 civilistov väčšinou židovského pôvodu (tiež Rómovia a nežidovskí partizáni), z toho 211 žien a 58 detí vo veku od šiestich týždňov do štrnástich rokov. Obete ležali v šiestich masových hroboch. Bol to jeden z najväčších vojnových zločinov na Slovensku. V roku 1949 bol na mieste popráv vybudovaný veľký kamenný pamätník. Monument je dielom architekta Dušana Jurkoviča a stojí na južnom okraji mestskej časti, blízko súčasného krematória. Areál bol v deväťdesiatych rokoch 20. storočia doplnený pamätníkom židovských obetí vojny od architekta Fatrana.
Samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Kremnička tvorí spolu s Iliašom, Kráľovou, Pršianskou Terasou a Rakytovcami volebný obvod č. 7, ktorý má v mestskom zastupiteľstve 2 poslancov..[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s ihlancovou helmicou.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V Kremničke je krematórium pre región centrálneho Slovenska s priľahlým urnovým hájom, trolejbusové depo mestskej hromadnej dopravy, regeneračná kryokomora, aktívny športový klub vo futbale a turistike. Okrem trolejbusovej dopravy (č. 2 a 3) zabezpečujú spojenie s Banskou Bystricou pravidelné autobusové linky (č. 21. 22, 90, 97 a 98) mestskej hromadnej dopravy, ktoré smerujú do mesta.
Stred Kremničky vytvára malé námestie so zvonicou, predajňou potravín, hostincom U Vinca (reštaurácia a krčma), zastávkou mestskej hromadnej dopravy a malé parkovisko.
Z mestskej časti (Čerešňová ulica) vychádza do Kremnických vrchov (Malachovské predhorie) žltá turistická značka, ktorá vedie Kremničianskou dolinou (prístrešok) okolo Kremničianskeho vodopádu smerom do susednej obce Horné Pršany, odkiaľ pokračuje do sedla Tri kríže cez Hornú skalu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PECNÍK, Marcel – LUPTÁKOVÁ, Vladimíra a kol.: Kremnička : Miesto života i pamäti. Banská Bystrica : Agentúra MP a Stredoslovenské národopisné združenie, 2014, 216 s. ISBN 978-80-971453-2-3
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Matrika a evidencia [online]. Mesto Banská Bystrica, 2008-06-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
- ↑ http://www.vkmk.sk/storage/ZhistorieObci.pdf Archivované 2012-09-07 na Wayback Machine - Kremnička
- ↑ Anton Hruboň, 5. poľná rota Hlinkovej gardy. Ružomberok: Historia nostra, 2010. https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/403191-v-kremnicke-sa-zufali-ludia-sami-vrhali-do-hrobu/
- ↑ Poslanci [online]. Mesto Banská Bystrica, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
