Železná brána (vrch v Slovenskom krase)
| Železná brána | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Hačava |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Jasovská planina |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 721,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′35″S 20°52′20″V / 48,6597°S 20,8722°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Hačavy (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Železná brána (721,4 m n. m.[1]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží pri obci Hačava, približne 9 km severozápadne od Moldavy nad Bodvou.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Jasovská planina.[2] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Hačava. Najbližším sídlom je západne situovaná Hačava, juhozápadne leží Háj a Zádiel, južne Turňa nad Bodvou, juhovýchodne Drienovec a Moldava nad Bodvou, východne Debraď a Jasov a severne Medzev.[3] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Železná brána leží na severozápadnom okraji Jasovskej planiny. Severným smerom sa nachádza Javorina (743 m n. m.), Kauligov vrch (580 m n. m.) a Strážny kopec (471 m n. m.), východným Šugov (488 m n. m.), Halagoš (599 m n. m.), Šugovský vrch (705 m n. m.), Vápenný vrch (478 m n. m.) a Koncový košiar (473 m n. m.), južným Vysoká (706 m n. m.), Bereš (577 m n. m.) a Čertov most (683 m n. m.) a západným Hlinná (738 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.), Grečov (891 m n. m.) a Jelení vrch (947 m n. m.).[1] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu zo severných svahov odvádza Šugovský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, Volovské a Slanské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no do blízkeho rovnomenného sedla vedie niekoľko značených chodníkov:
modro značený chodník z Hačavského sedla a severným úbočím vrchu pokračujúci cez ranč Šugov do Jasova
zeleno značený chodník z Hačavy, pokračujúci južným úbočím vrchu do mesta Moldava nad Bodvou
žlto značený chodník z lokality Miglinc[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Volovské vrchy – Košice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-15]. Dostupné online.