Apeniny

	Apeniny
	pohorie
	Appennino reggiano (časť Toskánsko-emiliánskych Apenín v Severných Apeninách)
Štát	Taliansko, San Maríno
Najvyšší bod	Corno Grande
- výška	2 912 m n. m.
Dĺžka	1 200 km
Rozloha	180 000 km² (18 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Perióda	terciér
	Mapa Apenín.
	Geografický portál

O pohorí na Mesiaci pozri Apeniny (Mesiac).

Apeniny (po taliansky (Gli) Appennini (mn.č.), ale jednotlivé časti sú (L')Appennino (j.č.); slovo pochádza z keltského „pen“ = vrchol, hora) sú súbor vysočín v strede Apeninského polostrova v Taliansku. Patria do Apeninskej oblasti.

Sú osou polostrova. Na juhu končia v Kalábrii a Messinskom prielive, na severe ich od Álp delí Col di Cadiboba (=Sella d'Altare) 50 km od Janova, ale táto hranica je konvenčná, lebo prechod do Álp je plynulý.

Dĺžka asi 1 200 km, šírka asi 70 – 120 km. Priemerná výška 1 200 m. Najvyšší vrch je Corno Grande (2 912 m n. m.).

Delenie

Delia sa na naprieč na štyri časti:

Severné Apeniny (Appennino Settentrionale) – po rieku Tiber
Stredné Apeniny (Appennino Centrale) – po rieku Volturno
Južné Apeniny (Appennino Meridionale)
Kalábrijské Apeniny (Appennino Calabro) – niekedy považované za súčasť Južných Apenín

Tieto sa ďalej delia približne podľa historických regiónov, v ktorých ležia (napr. Ligúrsko-piacenzské Apeniny, Toskánsko-emiliánske Apeniny...). Nepresne sa Severné Apeniny delia na dve základné oblasti: Ligúrske Apeniny a Etruské Apeniny (=Toskánske Apeniny). Stredné Apeniny majú hlavné pásma Sabinské vrchy a Abruzzy, Južné Apeniny zas Kampánske Apeniny a Lukánske Apeniny.

Charakteristika

Apeniny sú charakteristické krasovými útvarmi, tzv. calanchi (čiže stopami erózie po odlesnení) a vo vyšších polohách ľadovcové formy. V južných Apeninách sú časté zemetrasenia. Do 100 m n. m. siaha pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, do 2 000 m pásmo tráv, vyššie rastie rastlinstvo alpínskeho typu. Početné sú minerálne pramene, na severnom predhorí je ropa a zemný plyn.

Severné Apeniny pozostávajú z pieskovcov a bridlíc, miestami z vápencov a bridlíc so zaoblenými vrcholmi. Stredné Apeniny majú silno zvrásnené vápence s ostrými rozčlenenými vrcholmi, Južné Apeniny pozostávajú z ílovito-pieskovcových a vápencovo-slieňových flyšových usadenín, v ktorých sú krasové javy. Kalábrijské Apeniny sú staré kryštalické masívy starej pevniny Tyrrhenis.