Preskočiť na obsah

M1 Abrams

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
M1A2 SEP Abrams so súpravou Explosive Reactive Armor

M1A1 Abrams
Všeobecná charakteristika
Posádka 4 (veliteľ, strelec, nabíjač, vodič)
Dĺžka 9,78 m
Šírka 3,64 m (12 ft)
Výška 2,43 m (8 ft)
Hmotnosť 63,0 ton (69,5 krátkych ton)
Pancier a výzbroj
Pancier Chobham, RHA
Hlavná výzbroj 120 mm s hladkým vývrtom M256 Smooth Bore Tank Gun
Druhotná výzbroj 2× 0,50' (12,7 mm) M2 BMG guľomet, 2× M240 7,62 mm guľomety (1 spriahnutý, 1 otočný na veži)
Pohyblivosť
Motor AGT-1500 turbínový motor, Renk HSWL 354 prevodovka
1 500 hp (1 119 kW)
Zavesenie torzné tyče
Rýchlosť na ceste 72 km/h
Výkon/hmotnosť 24 hp/tona
Dosah 465 km

M1 Abrams je hlavný bojový tank (angl. main battle tank) USA. Používaný Armádou Spojených štátov a United States Marine Corps v troch hlavných verziách nasadzovaných od roku 1980: M1, M1A1 a M1A2. Posledné verzie M1A2 majú nový pancier a elektroniku. M1 Abrams nahradil v americkej armáde tank M60 Patton.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1963 podpísali Spojené štáty so Západným Nemeckom dohodu o spoločnom vývoji hlavného bojového tanku. Tento vývojový program niesol označenie MBT-70 a jeho výsledkom mal byť tank, ktorý by v USA nahradil M60 Patton zavedený len pred štyrmi rokmi.[1] Cieľom programu bolo použiť najmodernejšie technológie na vytvorenie čo najlepšieho stroja. Výsledkom však bolo drahé vozidlo využívajúce nevyskúšané technológie. Štvornásobné náklady na vývoj a produkciu tanku však viedli k tomu, že v decembri 1971 bol program definitívne zrušený. Skúsenosti, ktoré si Nemci z tohto programu odniesli vyústili nakoniec do vývoja tanku Leopard 2.

Po fiasku programu MBT-70 americká armáda zmenila svoj prístup. Namiesto dopytovania vozidiel s najmodernejšou technológiou sa zamerala na vývoj cenovo dostupných vozidiel, ktoré budú dostatočne dobré na to, aby zabezpečili prevahu na bojisku, ale aby neboli také drahé ako MBT-70. A tak sa zrodil program M1. Prvé prototypy XM1 (predtým XM815) dodali Chrysler Defence a General Motors v roku 1976. Oba boli vyzbrojené 105mm kanónom M68, čo bol licenčne vyrábaný variant Royal Ordnance L7, jednej z najlepších zbraní NATO tej doby. Vozidlo firmy General Motors poháňal dieselový motor, zatiaľ čo prototyp od Chrysler Defense poháňal novovyvinutý turbínový motor. Chrysler mal veľa skúseností s navrhovaním turbín už od 50. rokov minulého storočia a bol presvedčený o vynikajúcich schopnostiach tohto nového typu pohonu. Tanky s turbínovým pohonom neboli žiadnou novinkou, niektoré z prvých pokusov sa datujú do druhej svetovej vojny, ale Abrams a sovietsky T-80 boli prvé tanky s týmto pohonom, ktoré sa začali sériovo vyrábať.

Po porovnávacích skúškach bol v novembri 1976 ako budúci tank americkej armády vybraný Chrysler XM1. Bol pomenovaný po generálovi Creightonovi Abramsovi, ktorý velil americkým ozbrojeným silám v druhej svetovej vojne aj vo vojne vo Vietname. Výroba prebiehala od roku 1979 a doteraz bolo vyrobených okolo 10 tisíc hlavných bojových tankov Abrams rôznych verzií.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

M1 Abrams je klasický hlavný bojový tank so 4-člennou posádkou (veliteľ, strelec, nabíjač a vodič). Jeho hmotnosť sa pohybuje od 54 ton (pôvodná M1) do 62 ton (verzia M1A2). S kanónom nasmerovaným dopredu je tank dlhý 9,77 metra. Na šírku má 3,66 metra a na výšku 2,44 metra.

Ochrana a vybavenie

[upraviť | upraviť zdroj]
M1A1 vykonáva prieskum v Iraku v roku 2004

Hlavným vylepšením nového tanku oproti jeho predchodcovi bolo pancierovanie typu Chobham. Americký vývoj tohto typu panciera siaha do roku 1973, keď zástupcovia Chrysleru a General Motors navštívili Spojené kráľovstvo, kde boli svedkami jeho výrobného procesu. Táto skúsenosť viedla k veľkým zmenám v konštrukcii oboch prototypov. Americký vojenský historik Steven Zaloga odhaduje, že ochrana čelného panciera základných Abramsov sa rovná 350 mm RHAe proti kinetickým nábojom a 700 mm RHAe proti HEAT nábojom. V neskorších verziách Abramsu bola už aj tak značná ochrana posilnená zavedením pancierových prvkov s ochudobneným uránom (počnúc od roku 1988 a verzie M1A1). To zvýšilo jeho ochranu až na 600 mm RHAe proti kinetickým nábojom a 1300 mm RHAe proti HEAT nábojom. Exportné varianty Abramsu sú zvyčajne bez prvkov z ochudobneného uránu. Najnovší prvok ochrany zahŕňa súpravu Explosive Reactive Armor (súčasť súpravy Tank Urban Survival Kit), ktorá robí vozidlo odolnejšie v mestskom prostredí pri strete so zbraňami typu RPG.

Abrams môže byť tiež vybavený systémom aktívnej ochrany soft-kill (AN/VLQ-6 Missile Countermeasure Device), ktorý ruší navádzací systém určitých typov riadených striel vysielaním silného infračerveného signálu. Vnútorná konštrukcia Abramsu zaisťuje maximálnu bezpečnosť posádky tým, že munícia je uložená v oddelom priestore za pancierovanou prepážkou. Posádka tak môže prežiť aj explóziu munície počas zásahu, pretože sila výbuchu je nasmerovaná von.

Americký M1A1 na cvičení v Nemecku v roku 2005

Prvá verzia Abrams bola vyzbrojená 105 mm kanónom M68, čo je kópia British Royal Ordnance L7. Hoci ide o účinnú zbraň, potreba zvýšiť palebnú silu pri konfrontácii s pokročilými sovietskymi konštrukciami viedla koncom osemdesiatych rokov k jej nahradeniu nemeckým ručne nabíjaným kanónom kalibru 120 mm L/44 s hladkým vývrtom. V Abramse bol kanón označený ako M256 a dodnes zostáva hlavnou výzbrojou tanku. Dokáže strieľať nielen kinetické (APFSDS), ale aj viacúčelové HEAT náboje, ktoré je možné použiť aj proti mäkkým cieľom.

Náboj M829 (typ APFSDS) bol zavedený s cieľom zničiť aj najmodernejšie dobové sovietske tanky. M829A4 je údajne schopný zničiť akýkoľvek hlavný bojový tank, ktorý je v súčasnosti zavedený alebo sa objaví v blízkej budúcnosti. Ďalším z arzenálu tanku je náboj M1028, ktorý bol vyvinutý po vojne v Iraku. Je absolútne smrtiaci pre pechotu a mäkké ciele na vzdialenosť až 600 metrov.

Okrem hlavného kanónu je Abrams vybavený tromi guľometmi – Browningom M2 na vrchu veže pred poklopom veliteľa, 7,62 mm M240 pri poklope nakladača a koaxiálnym 7,62 mm M240. Ďalší diaľkovo ovládaný ťažký guľomet systému CROWS je možné pridať k veži ako súčasť súpravy TUSK.

Abrams je poháňaný plynovou turbínou Honeywell AGT-1500 s výkonom 1500 k a šesťstupňovou automatickou prevodovkou Allison X-1100-3B Hydro-Kinetic. Tento motor umožňuje Abramsu ísť rýchlosťou až 72 km/h na spevnenom povrchu alebo 48 km/h v teréne. Turbína môže bežať na viacero druhov palív vrátane petroleja, nafty alebo benzínu – táto schopnosť bola implementovaná s cieľom zjednodušiť logistické požiadavky. Najbežnejšie používaným palivom v americkej armáde je JP-8, zatiaľ čo austrálske tanky Abrams jazdia na naftu. Nevýhodou tohto typu motora je spotreba paliva, ktorá je o niečo vyššia ako pri dieselových motoroch rovnakého výkonu.[2]

  • M1 – počiatočná produkčná verzia, ktorej výroba sa začala (v Chrysleri) v roku 1979 a pokračovala do roku 1985 (v General Dynamics). Celkovo bolo pre americkú armádu vyrobených 3 273 tankov M1.
  • M1A1 – výroba tejto verzie začala v roku 1985 a pokračovala až do roku 1992. Vylepšený variant získal pretlakový systém na ochranu pred zbraňami hromadného ničenia, zadný nosič pre lepšie uloženie zásob posádky a 120 mm kanón M256 s hladkým vývrtom. Celkovo bolo vyrobených 4 976 tankov pre americkú armádu, 221 kusov americkú námornú pechotu, 755 pre Egypt a 59 M1A1 AIM SA bolo predaných Austrálii.
  • M1A2 – jej výroba sa začala v roku 1992 (pre USA bolo novovyrobených 77 kusov a viac ako 600 M1 bolo modernizovaných na na túto verziu, 315 bolo vyrobených pre Saudskú Arábiu a 218 pre Kuvajt). V M1A2 má veliteľovi tanku na rozdiel od prdchádzajúcej verzie nezávislý tepelný zameriavač a schopnosť v rýchlom slede strieľať na dva ciele. Tank tiež získal pancier s ochudobneným uránom 2. generácie.[3]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému M1 Abrams

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MILLSPAUGH, Kevin C.. The M1 Abrams tank: a case study in major weapon systems acquisition and program management [online]. core.ac.uk, [cit. 2024-08-25]. Dostupné online.
  2. Introducing the M1 Abrams Series [online]. armoredwarfare.com, 2016-03-16, [cit. 2024-08-25]. Dostupné online.
  3. M1 Abrams [online]. armyrecognition.com, [cit. 2024-08-25]. Dostupné online.