ࡱ> ` |bjbj .<<<<"""8""L/0#:j####${%4%.......$0h2.%$"$%%.<<##7T/...%<8##..%...t.#$# @Xrr"O-j..j/0/.3-j3.3. %%.%%%%%..#.^%%%/%%%%""<<<<<< 5. ase komentrov EPOCH TIMES o nskej Komunistickej Strane Tajn dohoda Jiang Zemina s KS o prenasledovan Falun Gongu Predslov  Pani Zhang Fuzhen, 38 r., zamestnankyHa Xianhe Parku v meste Pingdu, provincia Shandong, na. Unesen attnymi orgnmi, ke ala vnovembri 2000 apelovae za Falun Gong do Pekingu. Pod>a overench sprv zo zdrojov, ktor s s prpadom oboznmen, bola polciou mu en aponi~ovan  vyzliekli ju donaha a oholili jej hlavu. Priptali ju kposteli s roztiahnutmi kon atinami. Takto zviazan nemohla se vykonvae ani zkladn >udsk potreby. Policajti jej vpichli toxick drogu neznmeho zlo~enia. Po injekcii nastali ukrutn bolesti, zktorch takmer zoaalela. Sboleseou zpasila, a~ km jej nepod>ahla. Cel proces sledovali miestne orgny radu 610 (sprva z HYPERLINK "http://www.clearwisdom.net" www.clearwisdom.net, 31. mj 2004) Pani Yang Lirong, 34 r., mesto Dingzhou, provincia Hebej. Jej rodina bola asto zastraaovan a prenasledovan polciou, preto~e cvi ila Falun Gong. 8. Februra 2002, po no nej policajnej razii, bol man~el pani Yang, zamestnanec Meteorologickho radu traumatizovan abl sa, ~e strat prcu. Nezniesol psychick ntlak, ktor naHho vyvjala polcia. Na druh deH rno vyu~il moment, ke star rodi ia neboli vdome auakrtil svoju ~enu. Yang Lirong zomrela tragicky a zanechala po sebe 10 ro nho syna. Krtko na to, mu~ ohlsil incident polcii, ktor vzpt priala vykonae autopsiu na tele, ktor bolo eate stle tepl. Pani Yang vybrali mnoh orgny. Ako ich vyberali, jej telo stle vy~arovalo teplo aneustle krvcalo. Zamestnanec radu Verejnej Bezpe nosti v Dingzhou ktomu povedal:  Toto nie je autopsia mUtvoly ale pitvanie za ~iva! (sprva z HYPERLINK "http://www.clearwisdom.net" www.clearwisdom.net, 22. september 2004) Nten pracovn tbor Wanjia, provincia Heliongjiang. }ena v siedmom mesiaci tehotenstva bola zavesen na dreven trm. Ruky zviazan hrubm povrazom, ktor bol prevesen cez kladku. Policajti odkopli stoli ku, ktor ju podopierala a ~ena ostala visiee vo vake 3 a~ 4 metre nad zemou. Jeden koniec lana prechdzal kladkou a druh dr~ali v ruke dozorcovia vznice. Ke dozorcovia potiahli za lano, ostala visiee vo vzduchu. Ke lano pustili, spadla na zem. }enu mu ili tmto spsobom, a~ km nepotratila. Jej mu~ bol printen pozerae sa, ako je mu en. (sprva z 15. novembra 2004 HYPERLINK "http://www.clearwisdom.net" www.clearwisdom.net, rozhovor spani Wang Yuzhi, ktor bola mu en pribli~ne 100 dn v pracovnom tbore Wanjia) Tieto zar~ajce tragdie sa odohrali v dneanej, modernej ne. Stali sa praktizujcim Falun Gongu, ktor s brutlne prenasledovan a je to iba nieko>ko z mnohch prpadov za poslednch pe rokov od za iatku prenasledovania. Odkedy sa na stala  reformovan a otvoren , KS sa usiluje vytvorie si pozitvny a liberlny imid~ pred medzinrodnou komunitou. Avaak prenasledovanie Falun Gongu po as poslednch piatich rokov, ktor je krvav a iracionlne, dalo svetovej verejnosti mo~nose ope vidiee prav tvr KS astalo sa najv aou hanbou vdejinch >udskch prv KS. Aj ke obyvatelia ny za nali mae dojem, ~e KS sa zlepauje arob pokrok, brutlne a systematick prenasledovanie, ktor presiaklo vaetky spolo ensk vrstvy krajiny, celkom rozpustilo tto ilziu premeny. Mnoho >ud teraz uva~uje nad tm, ako vbec mohlo djse ktakejto beatilnej perzekcii. Zatia> o sa spolo ensk poriadok v ne po chaose kultrnej revolcie z pred 20 rokov u~ pomaly stabilizoval, pre o sme ope museli vstpie do alaieho, podobne desivho cyklu? Pre o je Falun Gong, ktor vyzdvihuje princpy  Pravdivosti, Scitu aTolerancie a slobodne sa cvi  vo vyae 60 krajinch sveta prenasledovan iba v ne anikde inde? Ak je vzeah medzi Jiang Zeminom akomunistickou stranou po as tejto perzekcie? Jiang Zeminovi chba spsobilose amorlna integrita. Bez preczne doladenho aklamstvami pohHanho vra~ednho stroja, akm je KS, by nebol schopn spustie tto genocdu - genocdu, ktor je celoattna avniektorch prpadoch dokonca siaha za hranice ny. Pod medzinrodnou atmosfrou dneanej otvorenej politiky asnh nadviazae kontakt so svetom by KS neala len tak proti prdu, ak by tam nebol tvrdohlav dikttor, ktor trval na tom, aby spravil veci po svojom. Tajn dohoda aspoluprca medzi Jiang Zeminom a KS zv aili zverstv perzekcie do nevdanch rozmerov. ************ Rovnak histria a rovnak pvod prinaaj rovnak katastrofy Jiang Zemin sa narodil roku 1926  roku kalamity. Tak ako KS maskuje svoju krvav histriu, tak Jiang Zemin, na ele strany a nskeho >udu skrva skuto nose, ~e bol zradcom svojho nroda. V ase, ke mal Jiang Zemin 17, bola svetov vojna proti faaizmu vplnom prde. Ke mlad patrioti ali jeden za druhm na front bojovae proti Japonsku za zchranu ny, Jiang Zemin sa rozhodol se atudovae na vysok akolu (1942, Centrlna Univerzita vmeste Nanjing, zalo~en bbkovm re~imom Wang Jinweia). Ako vyaetrovatelia zrznych zdrojov predpokladaj, skuto nm dvodom bolo, ~e biologick otec Jiang Zemina  Jiang Shijun, zastval funkciu vysokho hodnostra oddelenia proti nskej propagandy v japonskej armde, v ase, ke Japonsko okupovalo provinciu Jiangsu v ne. Jiang Shijun bol zradcom ny. o sa tka zrady apodvodu, s Jiang Zemin a KS rovnak. Cit apochopenie pre nsky >ud im chba a~ nato>ko, ~e sa odva~uj bezstarostne vra~die nevinnch. Aby sa dostal do KS za elom profitu a povaenia, potom, o strana vyhrala ob iansku vojnu, vymyslel si, ~e bol adoptovan avychovvan svojim strkom Jiang Shangqingom. Jeho strko nastpil do strany u~ ako mlad abol neskr zastrelen zlodejmi. Vaka svojej aikovne skonatruovanej rodinnej historke bol Jiang zakrtko povaen z nzkej hodnosti na nmestnka ministra elektronickho priemyslu. Jiang nezskal povaenie vaka svojim schopnostiam, ale vaka kontaktom, ktor mal. Po as jeho funk nho obdobia ako tajomnk KS mesta Shanghai sa usilovne podlizoval magntom strany Li Xiannianovi a Chen Yunovi, ktor prichdzali ka~doro ne do Shanghaia na jarn festival. Dokonca ako tajomnk strany stl a akal v zvejoch snehu nieko>ko hodn, len aby mohol osobne darovae narodeninov kol ik Li Xiannianovi. Masaker zo 4. jna 1989 bol alam zlomom v~ivote Jiang Zemina. Vaka tomu, ~e zruail liberlne noviny  World Economic Herald , nechal uvznie ldra =udovho Kongresu Wan Liho a 4. jna podporil rzny zkrok, stal sa generlnym tajomnkom KS. Krtko pred odohratm masakru, Jiang Zemin doru il tajn list Deng Xiaopingovi, vktorom ~iadal, aby boli proti atudentom podniknut  rzne opatrenia , lebo inak  by bol nrod astrana vohrozen. Po as uplynulch 15 rokov nechal Jiang vmene  stability strany bezoh>adne potla ieavyvra~die vaetkch disidentov askupiny, ktor mali odlian nzory. Ke roku 1991 Rusko a na za ali sondovae svoje hranice, Jiang Zemin plne pripustil nsku invziu crom avtedajam Sovietskym Zvzom akompletne akceptoval vaetky nerovn zmluvy medzi Ruskom a nou od ias Aigunskej zmluvy, m krajina priala o miliny atvorcovch kilometrov nskej zeme. Jiang Zemin so svojou histriou, predstierajc, ~e je sirotou martra KS, pri om vskuto nosti bol najstaram synom nskeho zradcu, nasledoval prklad podlosti KS; svojou podporou  masakru 4. jla apotl anm demokratickch hnut anbo~enstiev koproval vyhladzovacie praktiky KS; tm, ~e rozdal svoj kraj  len tak , nasledoval zradn chovanie, charakteristick pre KS. Jiang Zemin a KS sa delia o rovnako hanebn pvod ahistriu. Jiang Zemin a KS sa boja  Pravdivosti, Scitu aTolerancie Histria komunistickch hnut vo svete je pozna en krvou milinov >ud. Takmer ka~d komunistick krajina preala procesom podobnm Stalinovmu kontrarevolu nmu tlaku vSovietskom Zvze. Miliny nevinnch bolo vyvra~dench. Vdevedesiatych rokoch sa Sovietsky Zvz rozpadol avchodn Eurpa preala obrovskmi zmenami. Komunistick blok tm pdom behom noci stratil viac ako polovicu svojho teritria. KS sa pou ila ztejto lekcie auvedomila si, ~e prestae stlakom aumo~nie slobodn prejav jeekvivalentom kh>adaniu vlastnej zhuby. Ak by >udia mali dovolen slobodu prejavu, ako by mohla KS potom ukrvae zverstv, ktor napchala? Ako by potom ospravedlHovala svoju faloan ideolgiu? Ak by sa skon ilo stlakom a>udia by boli zbaven strachu antlaku, rozhodli by sa pre in ~ivotn atl ne~ komunizmus. Ako by si potom komunistick strana udr~ala socilnu zkladHu nevyhnutn pre svoje pre~itie? KS ostva vo svojej podstate stle rovnak, bez oh>adu na to, ak zmeny spravila na povrchu. Po masakre  4. jna dal Jiang Zemin prkaz  zlikvidovae vaetky nestabiln faktory vo svojej po iato nej fze . Rozhodol, ~e nikdy neprestane zklamstvom, aj ke bude klamae verejnosti do o  a~e bude pokra ovae vtlaku jedincov, a~ pokm nebud plne zlikvidovan. Prve po as tohto obdobia bol Falun Gong predstaven v ne. Spo iatku ho mnoh pova~ovali za druh chi-kungu svnimo ne dobrm inkom na udr~iavanie zdravej kondcie. Neskr >udia zistili, ~e podstata Falun Gongu nebola len vpiatich cvi eniach. Ale vtom, ~e viedla >ud k tomu, aby si v~ili hodnoty  Pravdivosti, Scitu aZnaanlivosti atm sa stali v~ivote lepami. Falun Gong u   Pravdivose, Scit aZnaanlivose Komunistick strana ari  klamstvo, nenvise aboj Falun Gong u  >ud  Pravdivose  o znamen: hovorie len pravdu akonae estne a pravdivo. KS sa opiera olo~, pomocou ktorej vymva >uom mozgy. Keby ka~d za al hovorie pravdu, verejnose by sa dozvedela o istkch KS. KS kedysi tvrdila:  bez klamstva sa ned dosiahnue ni  vznamn . Potom, o sa KS chopila moci, zahjila politick hnutie avytvorila mnoho krvavch dlhov. `renie pravdivosti by preto znamenalo ist zhubu pre KS. Falun Gong hlsa  Scit , o znamen: brae oh>ad na druhch abye dobr kdruhm za ka~dch okolnost. KS presadzovala v~dy  tvrd zkrok abezoh>adne si razila cestu. Vzorn hrdina KS Lei Feng svojho asu povedal:  S naam nepriate>om treba zaobchdzae neprosne abezcitne ako krut zima. Vskuto nosti KS nezaobchdzala takmto spsobom iba so svojimi nepriate>mi, s>umi zvlastnch radov nejednala oni  lepaie. Zakladatelia komunistickej strany, najvyaa velitelia aministri, dokonca aj prezident krajiny boli nemilosrdne vypo van, brutlne bit amu en svojou vlastnou stranou. Tieto istky takzvanch  nepriate>ov boli tak ohavn, ~e sa loveku ztoho a~ vlasy je~ia. Ak by vspolo nosti vldol  Scit , nikdy by knie omu takmuto nedoalo. Vknihe  Komunistick Manifest sa uvdza, ~e dejiny ka~dej spolo nosti s dejinami triedneho boja. Takmto spsobom vnma komunistick strana koncept dejn asveta. Falun Gong naopak zdrazHuje, ~e vprpade konfliktu by sa lovek mal pozriee do seba ah>adae nedostatky vsebe. Tto introspektvnose asebaovldanie celkom odporuje to nej povahe KS. der bol v~dy hlavnm prostriedkom razenia si cesty komunistickej strany kzskaniu moci akpre~itiu. Aby  o~ivila svojho revolu nho ducha , pravidelne potl ala inak zma>ajce skupiny >ud. Tento proces nsilia al~ sa opakuje dokola, aby zosilnil aobnovil v>uoch strach, za elom udr~ania si moci. Filozofia, oktor sa opiera komunistick strana, je plne protikladn ktomu, o u  Falun Gong. KS sa spolieha prve na >udsk strach, aby si udr~ala svoju moc. =udia so spravodlivm zma>anm sa vaak neboja =udia, ktor rozumej pravde nemaj strach. Kreseania boli prenasledovan viac ako 300 rokov. Mnoho znich bolo popravench, uplench alebo ich hodili ako potravu levom atigrom. Svojej viery sa vaak nevzdali. Ke budhizmus prechdzal problmami vdejinch, budhisti tie~ ostali vern svojej viere. elom ateistickej propagandy je dosiahnue, aby >udia neverili vto, ~e existuje nebo apeklo a~e nie je karmick odplata, m celkom stratia morlne zbrany. Namiesto toho sa zameraj iba na majetok akomfort, ako na realitu tohto sveta. Slabosti v>udskej povahe potom m~u bye >ahko manipulovan akomunistick strana m~e pou~ie zastraaovanie auplcanie, aby mala >ud plne pod kontrolou. =udia, ktor s presved en vo viere, dok~u vidiee za ~ivot asmre. Nie s klaman ilziou materilneho sveta. Hrozby apokuaenia tohto sveta ber z>ahka, o znemo~Huje komunistickej strane, aby nimi manipulovala. KS vadia vysok morlne princpy Falun Gongu Po udalosti zo 4. jna 1989 (masaker na nmest Nebeskho Pokoja) ideolgia KS celkom upadla. Vauguste 1991 sa zrtila komunistick strana bvalho Sovietskeho zvzu ako nsledok zmien vo vchodnej Eurpe. KS bola tm pdom pod obrovskm ntlakom. Jej aance na pre~itie boli vohrozen, doma aj vzahrani  za~ila obrovsk krzy. Vtom ase KS u~ nebola schopn spojie svojich lenov doktrnami Marxizmu, Leninizmu aMaoizmu. Skorumpovala sa a za ala si kupovae vernose svojich lenov. Ktoko>vek sa stal lenom strany, zskal osobn vhody pomocou korupcie asprenevery  vhody, ktor in mae nemohli. Predovaetkm po Deng Xiaopingovej ceste ju~nou nou roku 1992 sa bujne rozrstla korupcia aprofitovanie vldnych radnkov voblasti nehnute>nost ana trhu cennch papierov. Prostitcia aobchodovanie na iernom trhu s vaade. Pornografia, finan n machincie adrogy sa hojne rozarili po celej ne. Aj ke nemo~no povedae, ~e vaetci lenovia strany s zl, obyvatelia u~ stratili dveru vo vldne anti-korup n snahy avedia, ~e viac ako polovica attnych radnkov je skorumpovan. Vrovnakom ase, vysok morlny atandard demonatrovan praktizujcimi Falun Gongu, ktor sa riadia pod>a  Pravdivosti, Scitu aZnaanlivosti oslovil srdcia milinov >ud. Falun Gong je zrkadlom morlky, ktor odha>uje ne estnose komunistickej strany. KS nemohla zniese, ako sa Falun Gong rchlo rozairuje Falun Gong nem ~iadnu organiza n atruktru aka~d m~e kedyko>vek prse alebo odse, ako si ~el. Prenaa sa zosoby na osobu, od srdca ksrdcu. Celkom sa lai od prsnej organizcie KS. Bez oh>adu na prsnu atruktru KS, atudovanie politiky askupinov aktivity existuj vkomunistickej strane iba formlne. Iba mlo lenov skuto ne prijalo ideolgiu strany. Ako protiklad k tomu, atudenti Falun Gongu vedome nasleduj princpy  Pravdivosti, Scitu aZnaanlivosti . Vaka pozitvnemu vplyvu na zlepaenie fyzickho aduaevnho zdravia, po et >ud praktizujcich Falun Gong rapdne vzrstol. `tudenti dobrovo>ne atudovali aarili knihy pna Li Hongzhiho na vlastn nklady. Vkrtkom obdob siedmych rokov, po et atudentov Falun Gongu vzrstol z0 na 100 milinov. Ke cvi ievali Falun Gong rno, hudbu kcvi eniam bolo mo~n po ue takmer vka~dom parku v ne. Komunistick strana vyhlsila, ~e Falun Gong  sper s KS oto, kto zska masy >ud atvrdila, ~e je  nbo~enstvom . Vskuto nosti, to, o Falun Gong prinaa >uom, je kultra. Kultra, ktor nsky >ud dvno stratil. Kultivcia mysle amorlne hodnoty boli v~dy hlboko zakorenen v nskych tradcich. Jiang Zemin akomunistick strana sa bli Falun Gongu, preto~e ak by tieto mravn zsady boli ope prijat verejnoseou, ni  by nemohlo zabrnie tomu, aby ich >udia znova prijali za svoje. Tieto tradcie, tak vlastn nskemu nrodu, boli jednoducho odstaven aneustle poaliapavan komunistami po desaero ia. Ve>k v aina sa rozhodla pre nvrat ktradcim, o bolo pre KS derom do slabn. Ke po et >ud cvi iacich Falun Gong prekro il po et lenov strany, KS bola roz arovan apln zvisti. V ne m KS pln kontrolu nad ka~dou spolo enskou vrstvou. Na vidieku m komunistick strana svoje zastupite>stvo vka~dej dedine. Vmestch ju njdeme na ka~dom rade. Varmde, vlde apodnikoch strana presakuje a~ do koreHov. Monopol aabsoltna manipulcia s zkladnmi opatreniami KS na udr~anie re~imu. Vstave je zmienka otom, ~e strana  si mus udr~ae svoje vodcovstvo . `tudenti Falun Gongu sa o ividne priklHali viac kprincpom  Pravdivosti, Scitu aZnaanlivosti . KS to videla ako ohrozenie svojho vodcovstva, o bolo pre Hu absoltne neprijate>n. Komunistick strana pova~uje filozofiu Falun Gongu za hrozbu pre existenciu re~imu Skuto n nbo~ensk viera je zva~nou prek~kou pre komunistick stranu. Komunistick re~im je zalo~en na materializme aprian vytvorie  nebo na zemi . Pomocou ateizmu si re~im sm zadefinoval, o je hodnotn, o je dobr a o zl. Tm pdom sa nedalo hovorie o~iadnej morlke, odobrom, alebo zlom. Jedin, o si >udia mali zapamtae bolo, ~e strana je v~dy  ~asn, ve>kolep asprvna Nbo~enstvo dva loveku nemenn atandard pre rozlaenie dobra azla. Praktizujci Falun Gongu rozliauj dobro azlo na zklade  Pravdivosti, Scitu aZnaanlivosti Prve ztoho dvodu utl a Jiang Zemin Falun Gong. Jiang Zemin odatartoval svoju kariru na zklade klamstva osvojej minulosti, preto je jasn, ~e sa boj  Pravdivosti . Potl anm >ud sa rchlo stal silnm aspeanm  preto m strach zo  Scitu . Svoju moc si udr~al vaka politickm rozbrojom vstrane  potom je jasn, ~e neznaa  Toleranciu Na malej prhode m~eme vidiee neuverite>n malichernose azvistlivose Jiang Zemina. Mzeum Hemudu vmeste Yuyao, provincia Zhejiang (7.000 rokov star ruiny dediny, objaven roku 1973, ktor zachytvaj nsku kultru zobdobia mladaej doby kamennej) je vznamnm historickm akultrnym dedi stvom pod ochranou attu. Qiao Shi (bval predseda nskeho =udovho Kongresu) vHom pvodne upevnil pamtn tabu>u. Ke Jiang Zemin vseptembri 1992 pri nvateve mzea videl npis od Qiao Shia, jeho tvr zmeravela. Sprevdzajci personl bol nervzny, preto~e bolo znme, ~e Jiang neznaal Qiao Shia a ~esa rd predvdzal - zanechal po sebe pamtn tabu>u vaade, kam aiel. Personl si vaak nedovolil protire ie zkostlivmu Zeminovi. A tak bola pamtn tabu>a v mzeu pod zmienkou renovcie vmji 1993, vymenen. Mao Zedong dajne napsal  atyri zvzky v~nych ave>kolepch spisov . Jiang Zemin namhal svoj mozog ako len vedel, ale vyprodukoval iba tri vety, aj ke tvrd, ~e napsal  tri kapitoly . Jeho dielo vyalo vpodobe knihy abolo distribuovan do vaetkch vrstiev vldnymi organizciami. Kniha sa predvala len preto, ~e >udia boli nten si ju kupovae. Reapekt lenov strany si Jiang vaak nezskal. `rili klebety ojeho afre so spev kou ao jeho trpnom vstupe, ke spieval  O Sole Mio . Ke zakladate> Falun Gongu, pn Li Hongzhi, ktor sa narodil ako priemern ob an dval svoje prednaky, prednakov sla bola zaplnen profesormi, expertmi a nskymi intelektulmi atudujcich vzahrani . Mnoho >ud sdoktortom aakademickmi titulmi precestovalo tisce m>, aby sa mohli z astnie jeho prednaok. Ke pn Li vyu oval nieko>ko hodn, rozprval vre ne bez akchko>vek poznmok. Jeho prednaky boli potom prepsan avydan vo forme knihy. Vaetko toto zvistliv Jiang Zemin nemohol strvie. Jiang Zemin ~ije mrnotratnm achlipnm ~ivotom. Minul 900 mil. yuanov (asi 3 mld. SK) na luxusn lietadlo pre vlastn potreby. asto vyberal peniaze zverejnch fondov vo vake nieko>kch milird pre svojho syna, aby mohol robie obchody. Pomocou protekcie dostal svojich znmych asvojich ptoliza ov do vysokch funkci auchlil sa kzfalm aextrmnym opatreniam, aby zakryl zlo iny akorupciu svojich starch znmych. Ztohto dvodu sa Jiang boj morlnej sily Falun Gongu. Aeate viac sa boj toho, ~e princp  dobro je v~ivote oplaten dobrom azlo splaten zlom , ako to hlsa Falun Gong je vskuto nosti pravdiv. Aj ke Jiang dr~al vrukch najv aiu moc KS, preto~e mu chbali schopnosti atalent politika, asto sa obval, ~e bude printen odstpie pod ntlakom neprosnch bojov omoc vstrane. Je ve>mi citliv na svoj status  bye stredobodom moci. Aby odstrnil rozbroje, zostrojil plny na zbavenie sa svojich politickch nepriate>ov Yang Shangkuna ajeho brata Yang Baibinga. Na zasadnut 15. (1997) a16. Snemu Vboru Komunistickej Strany (2002) Jiang printil svojich oponentov, aby opustili svoje posty. On vaak stle ignoroval relevantn predpisy a svojho postu sadr~al zubami-nechtami. DeH po masakre 4. jna 1989, nov generlny tajomnk KS usporiadal konferenciu pre domcu a zahrani n tla . Franczsky novinr sa optal na udalose atudentky vysokej akoly, ktor kvli z astneniu sa na incidente 4. jna bola transportovan do provincie Sichuan, kde bola nten tvrdo pracovae na stavbe abola opakovane znsilnen miestnymi robotnkmi. Jiang odpovedal: Neviem, i to, o hovorte je pravda, alebo nie, ale t ~ena je chulignka. Aj keby to bola pravda, zasl~i si to. Zhang Zhixin (~ena zintelektulnych kruhov, ktor KS umu ila k smrti po as Ve>kej Kultrnej Revolcie za to, ~e otvorene vyslovila svoj nzor) bola po as vzby skupinovo znsilnen a potom jej podrezali hrdlo, aby nevyzradila pravdu. chyln akrut Jiang Zemin by si mo~no aj tu pomyslel, ~e si to zasl~ila. Vstru nosti: Jiangova skazen mentalita,hlad po dikttorskej moci, krutose astrach boli dvody, pre o odatartoval tto iracionlnu kampaH na zlikvidovanie Falun Gongu. Takto postup je vslade sbe~nmi praktikami KS. Tajn dohoda Jiang Zemina s KS Jiang Zemin je znmy pre svoje politick podvody a predvdzanie sa. Rovnako znma je aj jeho nekompetentnose aignorancia. Aj ke si zcelho srdca prial zlikvidovae Falun Gong, nepodarilo sa mu to, preto~e Falun Gong je hlboko zakorenen v nskej kultre. =udia si ho u~ ob>bili a vytvoril si airok socilnu zkladHu. KS takisto mala vmysle vykorenie Falun Gong. Jiang Zemin vyu~il svoju pozciu generlneho tajomnka strany aosobne odatartoval tvrd zkrok proti Falun Gongu. Efekt kolaborcie KS a Zemina sa d prirovnae katastroflnym dsledkom lavny, ktor spsob horolezec svojim krikom. Skr ne~ Jiang vydal rozkaz na zakro enie proti Falun Gongu, KS u~ za ala svyaetrovanm, monitorovanm akonatruovanm ~aloby proti Falun Gongu. Skorumpovan KS sa inatinktvne ctila bye ohrozen  Pravdivoseou, Scitom aZnaanlivoseou atm, ako sa Falun Gong nepredvdane rchlo rozrstol. Tajn pracovnci Verejnej Bezpe nosti infiltrovali Falun Gong, ale nepodarilo sa im njse ni  podozriv aniektor znich ho dokonca za ali sami cvi ie. Roku 1996 dennk Guangming Daily poruail  tri obmedzenia (vldne opatrenia tkajce sa chi-kungu  t. j. att nepresadzuje, nepodporuje, ani nezasahuje do chi-kungovch aktivt) tm, ~e publikoval lnok, ktor tvrdil, ~e Falun Gong je politicky orientovan. Odvtedy politici zkruhov Verejnej Bezpe nosti neustle spsobovali Falun Gongu ea~kosti. Na za iatku roku 1997, Luo Gan, tajomnk Politickho aSdneho Vboru strednho Vboru KS dal strediu Verejnej Bezpe nosti prkaz na celoattne vyaetrovanie Falun Gongu so zmerom njse dkazy potrebn na jeho zakzanie. Potom, o priali sprvy zcelej krajiny, ~e  ~iadne dkazy neboli doposia> njden , Luo Gan vydal obe~nk . 555   Sprva tkajca sa v~    6 DFTD&(*PRv*f+CHD:QRjaNb⿳ܩܜܿܩ܇ܿܩzjhdCJUjhdCJUhd0JCJjhdCJUjhdCJUhd56CJ\]hd6CJ]&jhdCJUmHnHsH tH u hdCJhd5CJ\hd5CJ\aJhd hdCJ0~  ZBD 4&6&B(****d+f+,,$a$$a$Z{{|,1122N9P9=>P@R@HCJCCCCHDJDjKlK@NBN8Q:QRR|U~Ur[t[$a$t[8^:^hajaLbNbddritiiibrdr^t`ttt{{df  ln*$a$Nbtii`ttf .f*8h$4n|~Pr    .&/55??*Q,QFZ[[[Rr^r t4t6tT{V{X{Z{\{`{ڸjhdUhdCJOJQJaJhd5B*phhd6B*]phhdB*ph hd5hdB*phhdUhd6CJ]hd5CJ\ hdCJ@*,d`bHJ*,,.rt"$.0"$fh$a$$a$yaetrovania Falun Gongu cez stredie Verejnej Bezpe nosti. Ako prv ozna il Falun Gong za  zl kult adal rozkaz policajnm oddeleniam po celej krajine na jeho systematick vyaetrovanie apou~il tajnch agentov na zbieranie dkazov. Vyaetrovanie ope neprinieslo ~iaden dkaz, ktor by potvrdil jeho obvinenie. Predtm ako KS tvrdo udrela na Falun Gong, potrebovala t sprvnu osobu, ktor by dala na to prkaz. Bolo na Jiangovi, ako sa hlava KS postav ktejto otzke. Vodca KS ako jednotlivec, mal svoju dobr aj zl strnku. Ak by sa rozhodol pre dobro, mohol zastavie iracionlne istky KS; rozhodol sa vaak inak apovaha KS sa ope prejavila. Po as atudentskho zhroma~denia za demokraciu vroku 1989, Zhao Ziyang, generlny tajomnk strednho Vboru KS nemal vmysle atudentov potla ie. Ale osem starach lenov strany, ktor mali vrukch moc KS, trvali na rznom zsahu proti atudentom. Deng Xiaoping vtedy povedal  Radaej zabijeme 200.000 >ud na vmenu za 20 rokov stability strany Tch  20 rokov stability znamenalo alach 20 rokov komunistickho re~imu. Tto myalienka bola vslade so zkladnm cie>om dikttorstva KS, tak~e ju strana prijala. Vprpade Falun Gongu, zo siedmych lenov Stlej Komisie strednho Vboru KS, bol Jiang Zemin jedin, kto trval na vyhladen Falun Gongu. Svoje konanie ospravedlnil tm, ~e to bolo nevyhnutn pre  pre~itie strany anroda ato na KS zapsobilo. Snahy Jinag Zemina oudr~anie si svojej osobnej moci asnahy KS udr~ae si svoje dikttorstvo sa vtomto bode celkom zjednotili. Ve er, 19. jla 1999, Jiang Zemin predsedal na konferencii najvyaaie postavench attnych radnkov. Osobne  zjednotil porozumenie vaetkch siedmich lenov Stlej Komisie strednho Vboru a rozhodol tvrdo zakro ie proti Falun Gongu. Zakzal Falun Gong vmene nskej vldy a klamstvamipodviedol verejnose. Krut mechanizmy KS boli naplno pou~it vzdrvujcom potla en milinov nevinnch atudentov Falun Gongu. Ak by bol generlny tajomnk KS vtom ase niekto in ako Jiang Zemin, mo~no by kpotla eniu Falun Gongu nedoalo. V tomto oh>ade mo~no povedae, ~e Jiang Zemin pou~il KS. Na druhej strane, bez plnej aprenikavej kontroly ka~dej spolo enskej vrstvy zo strany KS, by Jiang Zeminov mysel potla ie Falun Gong nezskal tak organiza n a finan n podporu a propagandu zo strany diplomatov, zamestnancov vznc, polcie, attneho bezpe nostnho radu, vojska, vedy atechnologickej oblasti, demokratickch strn, robotnckych organizci, Zvzckeho vboru, }enskej federcie at. Preto m~eme povedae, ~e Jiang Zemin naplno vyu~val KS. Ako Jiang Zemin pou~val KS na prenasledovanie Falun Gongu Zneu~ijc organiza n zsadu KS, ~e  cel lenstvo strany mus bye podriaden hlavnej komisii , Jiang Zemin vyu~il attny apart kontrolovan KS, aby sl~il na prenasledovanie Falun Gongu. Apart riaden KS zahUHa vojsko, mdi, oddelenie verejnej bezpe nosti, polciu, attne bezpe nostn ozbrojen sily, sdny systm, >udov kongres, diplomatick zbor ako aj neprav nbo~ensk skupiny. Vojsko, ozbrojen polcia, vaetci znich kontrolovan KS, sa priamo z astHovali nosu azatknutia atudentov Falun Gongu. nske mdi pomhali Jiang Zeminovmu re~imu vrozairovan l~ a poapiHovan Falun Gongu. `ttny bezpe nostn systm bol vyu~it Jiang Zeminom vzhroma~ovan avystaven informci, vyma>an klamstiev afalaovan sprv. =udov kongres asdny systm sa tvrili, ~e  s na strane zkona apomocou prvnych princpov kryli zlo iny spchan Zeminom a KS, m inne podvdzali verejnose. Premenili sa na prostriedok, ktor sl~il a kryl Jiang Zemina. Vrovnakom ase, nska diplomacia rozairovala l~i vmedzinrodnej verejnosti azskavala si zahrani n vldy, najvyaach inite>ov amedzinrodn mdi spolitickmi aekonomickmi motivciami, aby ml ali votzke prenasledovania Falun Gongu. Po as konferencie strednej komisie, na ktorej bolo nariaden potla enie Falun Gongu, Jiang Zemin vyhlsil:  Jednoducho neverm, ~e KS nem~e porazie Falun Gong. Poaliapte reputciu atudentov Falun Gongu, zruinujte ich finan ne azni te ich fyzicky. Masov ntlakov kampaH sa potom spustila vplnom prde. Vyu~vanie mdi na blokovanie informci Politika  zni enia reputcie atudentov Falun Gongu bola uskuto nen mdiami, ktor s pod kontrolou KS. Za ala sa 22. jla 1999 - tret deH po odatartovan kampane na zatknutie atudentov Falun Gongu vcelej krajine. Medilne sprvy kontrolovan KS spustili prudk propagandu proti Falun Gongu, nasledujc prklad nskej centrlnej televzie vPekingu (CCTV), ktor vo zvyanch mesiacoch roku 1999 vysielala sedem hodn denne vykonatruovan propagandu. Producenti tchto programov za ali sprekrucovanm afalaovanm slov pna Li Hongzhiho, zakladate>a Falun Gongu, potom sa vrhli na prpady takzvanej samovra~dy, vra~dy asmrti spsobenej odmietnutm liekov. Urobili vaetko o mohli, aby nadmieru nafkli veci poapinenm a obvinenm Falun Gongu ajeho zakladate>a. Najpublikovaneja prpad bol stiahnutie slova  nie ztoho, o pn Li Hongzhi raz povedal na verejnosti:  Udalose takzvanej explzie Zeme neexistuje. Program televzie CCTV oto il toto vyhlsenie do:  Explzia zeme existuje. Prekrcanie sa pou~valo aj vprpadoch, ke sa prenaali zlo iny oby ajnch kriminlnikov na atudentov Falun Gongu. Vra~da vykonan duaevne chorm Fu Yibinom zPekingu asmrte>n otrava ~obrka vprovincii Zheijiang boli oboje zvalen na Falun Gong. Viac ako 2000 novn, 1000 asopisov astovky miestnych televznych arozhlasovch stanc, pod plnou kontrolou KS, za ali ostr kampaH na poapinenie Falun Gongu. Tieto propagandistick programy boli aren alej mimo nu cez oficilnu tla ov agentru Xinhua, nske spravodajstvo, nske spravodajstvo vHong Kongu a ostatn zahrani n mdi kontrolovan KS. Pod>a dostupnch atatistk, po as krtkej peridy pol roka, bolo uverejnench alebo odvysielanch vyae 300000 spravodajskch lnkov aprogramov zameranch na poapinenie Falun Gongu. Na nskych ve>vyslanectvch v zahrani  bol vystaven obrovsk po et albumov, CD apublikci, ktor kritizovali a vyjadrovali sa oFalun Gongu. Na konci roku 1999 po as zijsko-Pacifickej konferencie ekonomickej spoluprce (APEC) na Novom Zlande, sme mohli vidiee Jiang Zemina, ako horlivo rozdva letky o ierHujce Falun Gong ka~dmu predstavite>ovi attu z krajn z astnench na konferencii. Vo Franczsku, Jiang Zemin na tla ovej konferencii pre zahrani n mdi ozna il Falun Gong za  kult zla za  elom zni enia reputcie atudentov Falun Gongu . Temn mrak utl ania aokujci krajinu nazna oval, ~e sa ope za na nie o podobn ako Kultrna revolcia. Najohavneja bol takzvan incident  sebauplenia , zosnovan vjanuri 2001, ktor bol rozaren do celho sveta neslchanou rchloseou cez tla ov agentru Xinhua. Tento incident bol odvtedy vyaetrovan medzinrodnmi organizciami, vrtane Agentry pre medzinrodn vchovu arozvoj zo Spojench nrodov. Po as vsluchu, len televzneho atbu CCTV priznal, ~e vysielan zznam oincidente bol nsledne zmontovan vatdiu. }iadne klamstv nem~u pre~ie svetlo dHa. Zatia> o spriadali chry avyma>ali l~i, KS vynalo~ila vaetko silie svojej moci aby blokovala tok informci. Toto nemilosrdne potl alo akko>vek sprvy zo zahrani ia o aktivitch Falun Gongu, ako aj akko>vek spravodliv obhajobu atudentov Falun Gongu. Vaetky Falun Gong knihy aostatn dokumenty boli zni en bez vnimky. Opatrenia vynalo~en na ochranu proti pokusom zahrani nch mdi robie interview so atudentmi Falun Gongu v ne boli v podobe vyhnanch novinrov z ny, robenia ntlaku na zahrani n sprvy alebo ich uml anm rznymi formami podplcania. `tudenti Falun Gongu, ktor sa sna~ili povedae zahrani iu oskuto nej situcii adae im materily zachytvajce ne>udsk ntlak autoritami, boli potla en KS. Na renomovanej Tsinghua Univerzite, bolo tucet u ite>ov aatudentov poslanch na dlh as do vzenia. Po ntenom priznan znsilnenia pani Wei Xingyan (praktizujca Falun Gongu aabsolventka Chongqingskej Univerzity zadr~iavan vo vzbe) bolo sedem atudentov Falun Gongu vChongqingu obvinench ztrestnho inu auvznench na dlh as. Uva>ovanie pokt a plienenie domov bez sdneho procesu Riadiaci apart KS prevdzkoval politiku  finan ne zruinovae u enkov Falun Gongu. Za viac ako pe rokov, odkedy sa ntlak za al, stovky tisc praktizujcich Falun Gongu boli pokutovan iastkami od tisc do desaetisc jenov vsnahe oich zastraaovanie avsnahe spsobie im ea~k finan n straty. Bez akhoko>vek oprvnenia miestnych vld, pracovnch skupn, policajnch stanc aoddelenia verejnej bezpe nostnej slu~by, svojvo>ne uva>ovali tieto pokuty. T, ktor boli nten zaplatie pokutu nedostali ~iadne sdne potvrdenie na vysvetlenie. Neexistoval ~iaden sdny proces. Plienenie domov je alaia forma lpe~e uvalen na praktizujcich Falun Gongu. T, ktor boli pevn vo svojej viere, museli elie neoprvnenm prehliadkam apolcia vyplieHovala ich byty, kde im skonfiakovala peniaze ain cennosti bez oprvnenia. Na vidieku sa rady vyhr~ali odHatm pozemku praktizujceho, dokonca aj zrno ain potraviny neboli uaetren. }iadne zvec, ktor boli zobrat atudentom Falun Gongu neboli zdokumentovan ani na nich nebolo vydan ~iadne potvrdenie. T, ktor zhabali majetok atudentov, si ho oby ajne nechali pre seba. Mnoho atudentov Falun Gongu bolo prepustench z prce. KS nedbala na starach, ktor boli na dchodku. Ich penzijn program bol zastaven avlda ich vyseahovala zobydl. Niektorm atudentom Falun Dafa boli skonfiakovan majetky a ich bankov et bol zastaven. KS sa dopustila trestnho konania aj pomocou asocici. Dala nariadenie, ~e ak sa njdu atudenti Falun Gongu naakchko>vek pracoviskch alebo samostatnch podnikoch, vedci azamestnanci tchto podnikov nedostan prmie ani nebud povaen. Cie>om tohto je podnecovae nenvise proti atudentom Falun Gongu vspolo nosti. lenovia rodiny aprbuzn atudentov Falun Gongu elia vyhr~kam prepustenia zprce alebo vyhodenia ich det zo akoly avyseahovania z bytov. Vaetky tieto opatrenia sl~ia rovnakmu elu: odrezae zdroje prjmov atudentom Falun Gongu za elom printenia ich vzdae sa svojej viery. Krut spsoby mu enia asvojvo>n zabjanie Praern metda  fyzicky zni ie u enkov Falun Gongu bola vprvom rade vykonvan polciou, prokurtormi asdnym systmom v ne. Na zklade atatistk zweb strnky Minghui, najmenej 1128 atudentov Falun Gongu bolo zabitch, odkedy sa prenasledovanie pred piatimi rokmi za alo. mrtia sa vyskytli vo viac ako 30 provincich, samosprvnych reginoch asamosprvnych mestch. K1. oktbru 2004, provinciou zaznamenvajcou najvyaa po et mrt je Heilongjiang, nasleduje Jilin, Liaoning, Hebei, Shandong, Sichuan aHubei. Najmlada, ktor zomrel mal iba 10 mesiacov, najstara 72 rokov. }ien bolo 51,3 %. Starach nad 50 bolo 38,86%. radnci KS v skrom priznali, ~e skuto n po et atudentov Falun Gongu, ktor zomreli kvli prenasledovaniu je ove>a vyaa. Na praktizujcich Falun Gongu s pou~vanie rzne spsoby mu enia: Bitie, bi ovanie, mu enie elektrickmi aokmi, mrazenie, zvzovanie povrazmi a zavesenie na strop, spa>ovanie cigaretami, ohHom alebo roz~eravenmi predmetmi, vbjanie ostrch bambusovch pali iek kladivom pod nechty a znsilnenie s iba niektor z prkladov. V oktbri 2000 v ntenom pracovnom tbore Masanjia v provincii Liaoning, dozorcovia strhli aaty z osemnstich ~ien, atudentiek Falun Gongu a hodili ich do mu~skch vzenskch ciel, aby ich znsilnili a zneu~ili pod>a priania. Zdokumentovan prpady s a~ prlia po etn na menovanie. alaou be~nou formou ne>udskho mu enia je pou~itie  psychickho spracovvania. Normlni, racionlni a zdrav atudenti Falun Gongu boli protizkonne zamknut do psychiatrickch zariaden, kde s im vstrekovan toxick drogy, schopn zni ie jedincov centrlny nervov systm. Nsledkom toho, niektor atudenti utrpeli iasto n alebo pln ochrnutie, deatrukciu svalov a vntornch orgnov. Niektor stratili zrak a sluch, priali o svoju pame alebo sa stali mentlne retardovan. Zopr atudentov sa plne duaevne zrtilo alebo dokonca zomreli, preto~e im vstrekovali drogy v prlia vysokch dvkach. `tatistiky ukazuj, ~e prpady atudentov Falun Gongu, ktor boli  psychicky spracovvan sa rozarili do 23 provinci, samosprvnych reginov a obc v ne. Do prenasledovania sa zapojilo asi 100 miestnych psychiatrickch zariaden. Na zklade tchto siel a pod>a po tu prpadov je jasn, ~e protizkonn pou~vanie toxickch ltok na atudentov Falun Gongu bolo dobre plnovanou, systematicky realizovanou a explozvnou metdou. Najmenej 1000 atudentov Falun Gongu bolo poslanch do psychiatrickch zariaden alebo drogovch rehabilita nch centier proti ich vli. rad 610 sa rozaril nad rmec zkona 7. jna 1999 na politickom stretnut KS urobil Jiang Zemin jednostrann rozhodnutie, zahjil vyhladenie Falun Gongu azriadil  rad na rieaenie otzky Falun Gongu vcentrlnej komisii. Ke~e bol zalo~en 10. jna, nazval ho  rad 610. Postupne boli rady 610 zriaden vcelej krajine na vaetkch rovniach vldy, od najvyaaej po najni~aiu, za elom genocdy Falun Gongu. Politick asdna komisia, mdi, orgny verejnej bezpe nosti, snemovne >udu anrodn bezpe nostn orgny boli podriaden vedeniu Komisii KS a sl~ili ako profesionlni vrahovia pre rad 610. rad 610 podlieha `ttnej rade, ale vskuto nosti je rad 610 lenskou organizciou, ktorej je dovolen existovae mimo zalo~enho rmca nskej vldy, je osloboden od zkonnch reatrikci, regulcie alebo nrodnej politiky. Je to vaemocn organizcia podobn Gestapu. 22. jla 1999, tla ov agentra Xinhua vypustila prejavy >ud pod kontrolou Ministerstva vntra aMinisterstva propagcie KS, podporujc takto prenasledovanie Falun Gongu, spusten Jiang Zeminom. Vaetci znich spolupracovali pod prsnou organizciou KS a vykonvali Jiang Zeminov skazen pln. Ve>a prpadov ukzalo, ~e nielen oddelenie verejnej bezpe nosti ale ani prokurtori a snemovne >udu nemali ~iadnu moc samostatne sa rozhodne vakomko>vek prpade tkajcom sa Falun Gongu. Museli jednoducho dodr~iavae prkazy zradu 610. Ke sa lenovia rodiny praktizujcich Falun Dafa, ktor boli zatknut, zadr~iavan aumu en k smrti domhali vyaetrovania asea~ovali sa na verejn bezpe nose a prokurtorov, bolo im povedan, ~e vaetky rozhodnutia s vykonvan radom 610. Existencia radu 610 vaak nem zkonn zkladHu. Ke vydval rozkazy vaetkm orgnom pod systmom KS, neboli tam oby ajne ~iadne psan prkazy alebo oznmenia, iba stna komunikcia. Naviac, bolo dohodnut, ~e vaetci komuniktori mali zakzan robie zvukov alebo video nahrvky alebo dokonca psan poznmky. Takto typ diktatry je taktika, ktor strana asto pou~vala. Po as vaetkch predchdzajcich politickch istiek, strana opakovane zriaovala do asn orgny, ako napr.  stredn tm kultrnej revolcie , aby zaviedla tyraniu KS po celej krajine. Po as svojej dlhotrvajcej tyranie asvojvo>nch nariaden, KS vytvorila najsilneja anajhora systm attneho terorizmu snsilm, l~ami ainforma nou blokdou. Jej ne>udskose astupeH klamstiev je na skuto ne profesionlnej rovni. Miera arozsah s uniktne. KS si zpredchdzajcich politickch aktivt systematicky zhroma~ovala najefektvnejaie metdy asksenosti trestania, ubli~ovania azabjania >ud. Spsoby na zlomenie, manipulciu amu enie loveka, ktor pou~va, s neuverite>ne premyslen akrut. Strana kontroluje vaetky attne ozbrojen sily, o jej dovo>uje robie veci, ako sa jej zachce, ke rob ntlak na >ud. Vtomto ntlaku na Falun Gong Jiang Zemin nepou~il len polciu, ale po as jla aaugusta 1999, ke stovky tisc adokonca miliny oby ajnch >ud sprzdnymi rukami zcelej krajiny zama>alo se do Pekinguapelovae za Falun Gong, okam~ite pou~il ozbrojen vojensk sily. Vaetky hlavn ulice do Pekingu boli olemovan vojakmi snabitmi zbraHami. Spolupracovali spolciou vzastaven azatknut praktizujcich Falun Gongu, ktor priali apelovae. Strana kontroluje attne financie, o poskytlo Jiang Zeminovi finan n oporu vprenasledovan Falun Gongu. Vysoko postaven radnk Sdneho oddelenia provincie Liaoning raz povedal na konferencii vntenom pracovnom tbore Masanjia:  Finan n zdroje pou~it na potla enie Falun Gong presiahli vdavky na vojnu. Zatia> nie je jasn, ko>ko zdrojov zo attnej ekonomiky azrobkov zdan >ud pou~ila KS na prenasledovanie Falun Gongu. Je to vaak obrovsk slo. Vroku 2001, informcie zvntra Oddelenia verejnej bezpe nosti KS ukzali, ~e iba na jednom mieste na nmest Nebeskho Pokoja, vdavky na zatkanie praktizujcich Falun Gongu boli 1,7 a~ 2,5 milinov jenov za deH, to jest 620 a~ 910 milinov jenov za rok. Vcelej krajine, od miest a~ kvzdialenm dedinskm oblastiam, od polcie na policajnch staniciach aoddelen verejnej bezpe nosti a~ kpersonlu vaetkch vetv  radu 610, Jiang Zemin pou~il najmenej milin >ud na prenasledovanie Falun Gongu. Len samotn nklady na mzdy aodmeny attnym radnkom za prenasledovanie dosiahli vaku nieko>kch milird jenov. Jiang Zemin pou~il naviac obrovsk iastku na rozairovanie ntench pracovnch tborov na zadr~anie praktizujcich Falun Gongu avybudovanie centier na vymvanie mozgov. Naprklad, vdecembri 2001, Jiang Zemin investoval 4,2 mld. jenov na vybudovanie centier na vymvanie mozgov alebo zkladn na  transformovanie praktizujcich Falun Gongu. Jiang minul aj obrovsk sumu peHaz, aby podnecoval apobdal ve>k po ty >ud na z astnen sa prenasledovania Falun Gongu. Vo viacerch oblastiach bola cena za zatknutie praktizujceho nieko>ko tisc alebodokonca desaetisc jenov. Nten pracovn tbor Masanjia vprovincii Liaoning je jednm znajhorach miest na deatrukciu praktizujcich Falun Gongu. Strana odmenila riadite>a tbora (Su) 50 tisc jenmi ajeho zstupcu (Shao) 30 tisc jenmi. Jiang Zemin, generlny tajomnk KS je osoba, ktor spustila prenasledovanie Falun Gongu aosoba, ktor rob intrigy acel vec ovlda. Pou~il ktomu KS a nesie zodpovednose za tento historick zlo in. Avaak, ak by tu nebola KS sjej ne>udskm systmom istiek utvranm po as dlhotrvajcich praktk, Jiang Zemin by nemal ~iaden spsob, aby mohol nie o takto spustie. Jiang Zemin a KS vyu~va jeden druhho. S proti  Pravdivosti-Scitu-Znaanlivosti a kvli vlastnm zujmom azujmom strany sa uchlili ktakejto tragickej aabsurdnej genocde. Jiang Zemin poakodzuje KS zvntra Aby presadila komunizmus v ne, vykorenila KS tradi n nsku kultru. Po zdrvujcej por~ke medzinrodnho komunistickho hnutia sa ukzala absurdita komunizmu v praxi a KS nemala ~iadnu schopnose, silu alebo t~bu vrtie sa ktradcim ny aumo~nie ich premenie na nekomunistick, priazniv spolo nose. Preto~e KS je jedinou vldnucou stranou, nedovo>uje ~iadnej inej politickej organizcii z astHovae sa alebo delie sa omoc v krajine. Vyzer to tak, ~e na ak na pd strany azrtenie zla komunizmu. Avaak Falun Gong, nepolitick, mimovldna metda, ktor sa nhle objavila v90-tych rokoch, zmenila srdcia >ud od zkladu. Harmonizuje tradi n kultru s>umi amen srdcia Hanov pokojne amierumilovne. Dalo by sa povedae, ~e rozarenie Falun Gongu vytvra dobrotiv mo~nose navrtie mier aharmniu do nskej spolo nosti. Ve>a >ud zvntra strany si tie~ uvedomilo, ~e rozarenie Falun Gongu je prospean pre zkladn stabilizciu spolo nosti. Aj napriek tomu vaak Jiang Zemin, motivovan svojimi vlastnmi zujmami, pou~il zlo strany, aby spustil prenasledovanie praktizujcich. Spustil represvnu vpravu proti spolo nosti, ktor dva prednose dobrote aje prospean pre krajinu acel spolo nose. Toto prenasledovanie nepoakodilo len krajinu a>ud, ale aj zklad strany. Jiangov re~im pou~il vaetky dostupn finan n, materilne a>udsk zdroje aby potla il Falun Gong, o spsobilo nes seln nklady pre krajinu. Prvo, morlka a>udstvo utrpeli ve>k ujmu, ktor od zkladu zni ila vaetku dveryhodnose vmoc re~imu. Strana nem a~ tak mo~nosti, aby dokzala dlhodobo podporovae takto masvne prenasledovanie. Strana aJiang Zemin pou~ili cel repertor nstrojov propagandy, aby vytvrali zl chry, o ierHovali Falun Gong avytvrali vhovorky pre ntlak aprenasledovanie. Akonhle s l~i definitvne odkryt ake je zlo odhalen avaetkm znme, ich metdy propagandy u~ nebud alej schopn klamae. Strana plne strat dveryhodnose asrdcia >ud. Na za iatku potl ania Falun Gongu vroku 1999, Jiang Zemin zama>al vyrieaie otzku Falun Gongu za  tri mesiace. Avaak strana podcenila silu Falun Gongu, silu tradcie aviery. Uplynulo pe rokov. Falun Gong stle existuje. Ba o viac, airoko sa rozaril po celom svete. Jiang Zemin astrana utrpia krut por~ku vtomto boji dobra so zlom. Aich ne estn a krut povaha bude plne odhalen. Jiang Zemin je teraz obk> en problmami doma aj vzahrani  a el mnohm sdnym procesom a~alobm, ktor ~iadajjeho postavenie pred sd. Strana pvodne zama>ala pou~ie tvrd zkrok na upevnenie svojej tyranie. Avaak vsledok je tak, ~e namiesto toho vy erpala svoju vlastn energiu. Teraz je KS ako zhnit, vysuaen strom. Zrti sa sm od seba. Akko>vek sen na zchranu KS je proti vvoju histrie. Nielen~e je zbyto n, ale zni  aj budcnose jeho astnkov. Zver Bval predseda KS, Jiang Zemin je ten, kto spustil, zorganizoval aviedol prenasledovanie. Jiang Zemin naplno pou~il moc, postavenie amaainriu KS aby vyvolal politick hnutia na prenasledovanie proti Falun Gongu. Nesie nevyhnutn zodpovednose za tto podlose vhistrii. Na druhej strane, ak by nebolo KS, Zemin by nebol schopn spustie ariadie toto krut prenasledovanie. Odkedy za ala strana existovae, obrtila sa proti spravodlivosti adobrote. Pomocou represie zalo~ila svoju vldu na striktnej manipulcii >umi, aby nasledovali iba jednu, centrlnu stranu. KS sa svojou povahou boj  Pravdivosti-Scitu aZnaanlivosti apova~uje Falun Gong za nepriate>a. Preto bolo z jej poh>adu potla enie aprenasledovanie Falun Gongu nevyhnutn. Dohoda medzi KS aJiang Zeminom zviazala dokopy ich osudy. Falun Gong teraz sdi Jiang Zemina. V deH, ke bude Jiang postaven pred sd, bude osud KS evidentn. Nebesk princpy nebud tolerovae tch, ktor riadili ne>udsk prenasledovanie proti skupine dobrch >ud, ktor kultivuj  Pravdivose-Scit-Znaanlivose. Zlo Jiang Zemina a KS bude >uom sl~ie ako ve n ahlbok ponau enie.      PAGE 2  Jiang huck psa na dieea cvi iace Falun Gong. nsky text na kresbe:  Luo Gan arad 610  zkern psy vra~dia nevinnch hfhZ\"$*,VXjl$@&a$$a$p r   jl  %%d*f*..&/(/88;;$@&a$$a$;<>>>0@2@BDDDHH$K&K\W^WDZFZ[[[[ccff fhhkkl$@&a$$a$llooNrPrRr^r`rxL{N{P{R{T{V{X{Z{^{`{d{f{j{l{p{r{{{$a$$a$`{b{f{h{l{n{t{v{{{{{{{{{{|||Ǻ hdCJhd5CJ\mH sH hd5CJ\jhdUh>0JmHnHu hd0Jjhd0JUhdjhdU{{{||||$a$$a$,1h. A!"#$% DyK www.clearwisdom.netyK 8http://www.clearwisdom.net/DyK www.clearwisdom.netyK 8http://www.clearwisdom.net/DyK www.clearwisdom.netyK 8http://www.clearwisdom.net/=Dd6 ^  C :A"2004-12-15-ping5Rg<6;WchSf ~%C<F;<6;WchSf ~%JFIFWritten with SASuiteC    $.' ",#(7),01444'9=82<.342C  2!!22222222222222222222222222222222222222222222222222+" #Xh>kz42`7K.]cikSuo>t\J{s7 IZ ]%[N:?׫!Ĺ3hi6 tNWgH}>}cblz\ n7C" )gWYKow-D)`3\~-J9˃yA{9#;2fPP3 M"N u# 28)WRǽͅk+V ۯY*j~FbV*v~V'x*1R[) GhB[}Nu^2Ddv[;l>9kMRe!&HoمkHGQ_+$>|N)0{@ vAe5nb:|*DMN6{-VC"帖 Xb@YM| )`4;c's5KS[bd {L_ x~v[)2K6nTdZ&W1h''\jH֦BH^\EM& |` Ƕ bZq t5}gh]7 :㖤Sj\]` 2ZRro=8>591)]w?T]ҭHWK;uv5И*PV&+-VwPmYoM@8j"J喉2h ,_kW+idVtlI0Aԉ"E5 ]s)kr'bv ^IX &MKDqF>hLGU\p:D)QS"m4-`ܫ{Y`"W\{1mq)4$D]RSNK5D薘nm(;8,(w]FPZ2# nStcm#T< 1 DCQWE=iVS$s#6 K.Yf43%WӫV>C\[p&͆ ٟ~^ŕ6 tXjbk' ;PbBUCTzY^~^"&HZ%V`MX5R9QIW+q3P1v6 ˈ,s $!$+W=̊<^[ W%`&ly .pC%lX}O> I by+X'[$bv!!;F#/D$s??? !1"AQ2aq#BR0@ 3PbCrS`c?'`mbDgZGyʔ:̀o42?gαL;)%ۏ?j[;U#10i]î4J6PDxƾ4F[a>TʌDqҖ\J;h VJx_ 76X]?E΃#cǽbykg-- ׶@c3=+?߆) rTc3[ ̴?b;xs{do+k@]8M8r~UmDF z!$3W,0AosηR 0֦2L4s {' rsYKh09p H?;s) 8 {r46]md+m׿y^}́gtv]) FC1vT͑NRg,e B;yVKLo勺`0]/ H,Zw͊#iEghpI(h"sm>ؾOp| 7o n\ku" ( 7LcLa}rA";6Z4ִ G*VKyj ?jVӀ^a2*|J$[T$0O/ҶMq|G 2<^:㉈OXAY6 |,,#pH/&S#`mdm1VA<[f-ʁ[t#N_%`]'i|0e(g׳Jwғms1en׹ϝ 6K}0|r2` =K;RۡXgw9=muOEĞb1R=[綬tu&f 잷α#5~(,۫ WF]~Z)\dL΂.(AJ?_ [QF+DHTG~s7_rAnۑ2V=ZVxc|)dA+cXDueԚiYř//SpNScȨ?k&pLۣTBhm`dg椫bly ~";m-l"C*xĈvzŸ~ߦ('yRCvݡ>GKp.kY-ʰI˔PƲS,p>9~(00X..q"xi1D|' F'D[{Eн*B tl7nr`|&\3<#a?C 9`F1Ʈl ygB2BVc&gL iXj3=l#A6@ePOÇVݿN{Mi+<;Z@<)1Վ|vWX!~SD9yxq n.+֙_&#π.@0m&V`P]9Ɏ*ܸcu+ ·էut`=['Kfy`Li@ҹQƉ=g8lĖQWӱxz3+aMevD(KoUaX+EZ[es=#SPlbeMrչ.M\ ܻoXmۆ5ttkwްAIUNdRy[[I0Y>1Sk \!b/ߺ#ɻ*.x?;GSޭK<$0 xgS6qϘö\­U8@=z¶TbGiSnW)/K9~~5q,9oo>x< $Lum ӌj7 46=‰T/WF EbsPz ɓzpџ>tljF6sݬΘb81[MR3gjx}[dykioui<)3_o3][v,0頗wK1@P4hs\qdWP oz3&+UYFݦϑS_ez2Fse{3i;IZ>Kn Rxг8hlұlFN?°^]f+FZN*'[_j6JtTDμh1'Μ)>4s7TdX֮Y6ӮKbΤkPDzZ#m=<{VC죱KLDžwsYYI@&{9յ䣇ٕ>\*g\?/+qAEP$I9vm:y_ʆ.A4s8ANߍm&+g}(2*{L*,!b’cI̪(ٜ>t8W#g<<-z=5k`Po”a`Ic>Sʤ&q7Tbkh`d}>V8fC+ LyZ2%2 Аsu1٥7'~=&Hthcg,鍫pD}hgho\3K4˔ `z֌8ԣO1z Uf2/ wJ[[}n Dǰw`O*$Mz_dwѶꔅ:҂p[kf5ĘLF||Mf44ׯ'{EdYcz!s=M{imͻy\Mg%:yj1Xh寞T<^d-s4o|.R^#p ؐ5ְh͙ygiY}gg5 &::e]tZ170[VBO}[~wgm õq$Ýh͐eW[c Y3Ͳy[!9|6b9pa,`*tg[{7M9:8|+6L3=nxe^߼R\򖷎?I=l)wvvu :0S\{n5ݧjf)QƑab$T"BKLs􍞛'αpv. L' `Uq@Sζ*`@Dvyl- x"(LVIR3 8T`gtDtxO*B'ȊAZ$E[8rcNAR#3 ʊRS)$V3ʔRځ\ux5@LR妔 V#_[z{h32HըОҰ1΋]L5:O*xҖ`ف Pdg@\/<'ݝF"{+!1AQaq0@ P`?!@>V4m#|bjtb|ƃ| P#-$Æ' 6jǫp hY4Ewv !B%NIbɰ# |S4xmbn Mrx# #mdۣ gobd\;%T1_0zQ]R\qP(gPC7Ƿ &B ӂIJQ']}c 9lje^`!6@(IҮ!e7<1)X"P$6$ #wih-h 7?gM$G Exѡ'N'2$Rodc"bhsl٘*hiC$}d .lG0Yp>lݮ毼sghjS>wp $)P5;/켄DA %׾a嬱ixxqp|x)Hf7x7TFbxzOb sP:c2"bCw w$e݊ >qx{/q`:Fţʼnº䙬Q 8ѻXh18IY x8PT 7w nt "7Iʢ{Ec qg\ՊT_7j/X(Xx/aM^s̽1OZ{~m13f B*B^$MyRM`mt7AXءNԄ 3Rx,)ᆙJQ'F='|K4q,̈́' h{<0Bz~) W+G-ښ ;(jK^<|OS?<4lMc yg J zϫS=?:ma"۹ֲEQm$ӥD4s`rYv e5qgk {ŠōH^uch>K3Bm]|0m6 zz秞pQY RV=Yy  $}pxu^UNǜGQ7W1H|WeUq~ϧY*[g4L "fbDoVZ?i. .IPH~Ёp(b+TAF/-IQtO6/ ]KMxFerDd4FJzp"Z&B"B·wЎQѵ4S>ؼBL&^*#i #kZ :zb=q *H*ؓ䓦gLd+O*)24"X &|xZk9#DلTKRRj"˳Q K~V;<(= k22`ZS.\1Z bDZRx`LkNζT KC@K&f &3N%!̫Y ˘1<ڦ3Lt6Sz0v%ǍjI\Tچ=rDx.I?`٨̀ " -dL߀gRtS3S1Yחk%EQK &3@1@D%=9 V&'n rGN̶8QWMw`}% P{ ʛDMSL)hX¬WJЌl99ne/'CwvSI #kAfW%Qr=r5-T58#>wìm'WuCk3 z4;cj04J{rܩ:F \ /\IyDD|`S'-{qt%R2ATنǃGZW?\x8x >jv .6N3JUuBA:ُC&3Qu $ Vz/sP'^-qJBI5ON!@ ։>p@ GK\5F$@PM/h#D"7Ô3sfWqB07 *CݱY53S>I h1.ƿR)Ik>9TجA7;|uxc4Ay_&ggRx'd|t<4پY2 At8_ol$f@UuIJ^WA /)ٕTVߨ!5vj:7R=3GZy8kwx cfo&#Ib"7JsYnOx#D]Pw-I R3Ey)&#uE`7ŢwLApE<2nb2Π$tzϲa ?sS%v~C!.=cٓN9WaJF \i!Q1INѐ1`JJ-}ov1E';*$7οSP&]zǽܐk7zyP;yTRJ]N݋ƴ%pܨmP~ǶR*n+3UHMMdY_0ByZ*!1+)D<1wm\zVL#Ka° x=1Hr+ucVodchq)+ &5`8$.q B Ft+O?((d.+roRʟ <<Cɔ|p4dI-i'\ϓдs/.|0.\¡#5^8M1Ђ X;Bq$p(BfsvwQXq0;j/G;ɭFI. @8h'aH5q#GEF-Ɂ&`C8!…B.TV҃JQLL2OH.(6D+زBv'qp4B⅔b{Rϊ*ڂ~S0l|!@^(EESP&8"pĭF*o`PkԐT7-i`7O8/J Зul= | LK")50hQ1"qGCu~uV Է vhmCzxS7fo\LӥG $”,OH@W~ɣ-* )B4qab k҈&Kr4sX$P0!d~e $kڼ±=.M~ID5qv'oKN I `Ro3h[hyF &H IK6SƠF(xS:* 15>+Veb|:$>>pU_??,fPV E Qƥ:53FۣiAj""? |4 ԯq4nLa' ?2?lj FpY[d- @*@X{8B  x\hFdtQH p0^TBݤ(3K9c:~N P@g`Yҫ.\фBgc:l|7wH@S;P}1{E.nQ(JUp'y4<UuW޺ 0FnQ IzbtJV_@$" ZaJ#9%̴ Ԇ-RIC\vɔ zJ ؂ p\#Pg1-/aD/ CIOXJIL$L =Qc3PVr.i=)4 !@@.L\vP1ժv J&ER0*]5)Q3 Dؗ0iD\m [-N Hf6l/EX˨PvSe/*~! bN8;,QV.$dINUWw¼c@*tdi!ؾT!]V>'ʝoVFt8aH;Ni Ee0eD*AYH k rEK5tA?=J"@HV4T%,`HZ%Tڨ\t-B(D=ZD9pʟ_pGi6; u 1g 5ES%w,QJj9]PUXӵ8/(kB^)J C!/d!u]A9 *b {cELHS#Dckծ.5"(t>j]ьJX;LABq'K\_[1DDKJVZfp?L]{}J1#RrN8z AZ="(M/FX5ZfXBIJq=tv˸S`U?坌d5 /hEE؀lUmZk5J5 KI#d j#󕩨 h0wsGJYVUN0z L   G%^Òb_۪ѫ#Ȫ t$eWxL`BBʹ5LD ^8)JF豝wʝ&=xɬ!Q7KZKc b\.!$ % j燀jhD)zi:p:)P1őHǡFqa" Č@/Tz__I ?ȏ \E:@7Oxiw$?@pBt߱`™B&s/ް d8v\ Plh=Ԥ+ݭ9VH65 I~C. 'eЙ _YE֗eLH o*O ՌϮ((.I"`6N a%UOfdՠT?8zPR/N=s]Ǧch1"_cIO*fI9MآDaĔZ>'؈-MBb$B 5%'͙f7' 0A 2RGwi{(]Gҙ>-b(~L6R$/(/e pP$Ծ3䎿֓zaQ@Jay=RA |39y^ïnXO:4kV Ed#ZeCcvhnqGV*B*phFV@F FollowedHyperlink >*B* ph4@"4 Header  9r 4 @24 Footer  9r .)@A. Page NumberII ?@~qr!"Y  !_`ststvw()$%!! #!#$$%%&&))++,,&-'-U.V.00001525/606g6h6992?3???AAAACCEFFF2H0J1JLLNNRRRRSSsUtU9[:[\\^^__aa`bab3d4dpdqd-i.icjdjjjmmqoroqq+r,rss5t6tuuExFx8z9zpzqz||~~KLxyqrׇ؇23lm!"YZ"#آ٢¦æhjªêvwݬެ'()/0ŲƲDzɲFGJy0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y0y000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000y00y00y00y00y00y00y00y00@0y00y00 y0y0y0y0 Nb`{|^c,t[*h;l{|_abd|`"L` j IXXX !t8@(  T  C  B S  ?I#T _Hlt91821312 _Hlt91821313 _Hlt91141444 _Hlt91141445 _Hlt93073823 _Hlt93073824RRVV J@@@@@@SSWW J?@|"M`cqr8VYj   _stvw()!!!! #!#$$$$%%&&''))))++,,&-'-U.V.000000221525/606g6h69o9992?3???@@AAAACCzC{CEFFFGGHH0J1JLLNNQQRRRSSSsUtUWWXWYY9[:[\\^^__aa`babcc3d4dpdqdff-i.icjdjjjllmmqoroqqqq r rrr+r,rrrs:sss5t6tRuSuuuExFx8z9zpzqz{{|KLxyqrׇ؇23lُۏ!YZ"#آ٢;¦æhjªêvwݬެ')/0cIJƲDzɲβGJIJDzJ8=IJJƲDzJd>@J #%5ACZIDNRrUnknownGz Times New Roman5Symbol3& z Arial7&  Verdana"1n`fn`f<q|<q|!4d112QHP?>2`Tajn dohoda medzi Jiang Zeminom a komunistickou stranou tkajca sa prenasledovania Falun GonguUserUserOh+'0 ,8L \h   dTajná dohoda medzi Jiang Zeminom a komunistickou stranou týkajúca sa prenasledovania Falun GonguUser Normal.dotUser2Microsoft Office Word@F#@^`r@^`r<q՜.+,D՜.+,L hp|  ,|1 dTajná dohoda medzi Jiang Zeminom a komunistickou stranou týkajúca sa prenasledovania Falun Gongu Title 8@ _PID_HLINKSAH}%http://www.clearwisdom.net/0}%http://www.clearwisdom.net/0}%http://www.clearwisdom.net/0  !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFGHIJKLMNOPQRSTUVWXYZ[\]^_`abcdefghijklmnopqrstuvwxyz{|}~     Root Entry F0QrrData ?1Table3WordDocument.SummaryInformation(DocumentSummaryInformation8CompObjq  FMicrosoft Office Word Document MSWordDocWord.Document.89q