Kongres Spojených štátov
| Kongres Spojených štátov angl. United States Congress | |
| 118. Kongres Spojených štátov | |
 | |
| Štát |  Spojené štáty |
|---|---|
| Moc | zákonodarná (legislatíva) |
| Typ | dvojkomorový parlament |
| Komory | |
| Horná komora | Senát |
| Dolná komora | Snemovňa reprezentantov |
| Vedenie | |
| Prezident Senátu | Kamala Harris (D) |
| Prezident pro tempore Senátu | Patrick Leahy (D) |
| Líder väčšiny Senátu | Chuck Schumer (D) |
| Predseda Snemovne reprezentantov | Nancy Pelosiová (D) |
| Líder väčšiny Snemovne reprezentantov | Steny Hoyer (D) |
| Zloženie | |
| Senát | |
| Počet senátorov | 100 |
 | |
| Politické subjekty | Republikánska strana (49)
Demokratická strana (48)
nezávislí (3) [Pozn. 1] |
| Snemovňa reprezentantov | |
| Počet poslancov | 435 |
 | |
| Politické subjekty | Demokratická strana (212)
Republikánska strana (221)
neobsadené (2) |
| Voľby | |
| Posledné voľby Senát | 8. novembra 2022 |
| Posledné voľby Snemovňa reprezentantov | 8. novembra 2022 |
| História | |
| Založenie | 4. marec 1789 |
| Predchádzajúci orgán | Kongres Konfederácie |
| Miesto zasadania | |
 | |
| Kapitol Spojených štátov, Washington, D. C. | |
| Externé odkazy | |
| Web stránky | https://www.congress.gov/ |
| Wikimedia Commons | Kongres Spojených štátov (multimediálne súbory) |
Kongres Spojených štátov je zákonodarný orgán USA. Skladá sa z dvoch komôr:
Podľa článku l, odd. 1 Ústavy Spojených štátov amerických "Všetka zákonodarná moc uvedená v ústave patrí Kongresu Spojených štátov, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov".
Na základe ustanovení 2. oddielu 20. dodatku Ústavy USA sa Kongres schádza na svoju schôdzku najmenej raz do roka, a ak sa zákonom nestanoví iný dátum, jeho zasadnutie sa začína napoludnie 3. januára. Funkčné obdobie Kongresu trvá dva roky. Začína sa v januári po roku, v ktorom sa konali všeobecné voľby, a rozdeľuje sa na dve zasadania.
Ústava USA oprávňuje každú zo snemovní, aby si samostatne stanovila vlastný rokovací poriadok. V súlade s tým si Snemovňa reprezentantov prijíma vlastný rokovací poriadok vždy v prvý deň nového zasadania Kongresu. Senát, ktorý sa sám pokladá za stále činný orgán, pracuje na základe stáleho rokovacieho poriadku, ktorý iba občas novelizuje.
Na rozdiel od iných parlamentov postavenie Senátu a Snemovne reprezentantov v zákonodarnom procese je úplne rovnaké (s výnimkou výlučného oprávnenia snemovne, Kirckpatrick v. Preiser, 394 U.S. 526 (1969) predkladať návrhy finančných zákonov) a obe snemovne majú aj takmer zhodné právomoci. Preto nie je správne rozdeľovať ich na tzv. "dolnú" a "hornú" komoru.
Najdôležitejšou funkciou Kongresu je jeho zákonodarná činnosť. Právomoci Senátu sú však o niečo širšie, pretože na základe jeho "odporúčania a súhlasu" prezident uzatvára medzinárodné zmluvy a menuje štátnych úradníkov. Pri ústavnej žalobe voči federálnym úradníkom (impeachment) má Snemovňa reprezentantov postavenie žalobcu (postavenie podobné postaveniu veľkej poroty v trestných procesoch) a Senát má postavenie sudcu, ktorý rozhoduje. Obe snemovne sa schádzajú na spoločné zasadanie 6. januára v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa konali voľby prezidenta, aby spočítali hlasy voliteľov. Ak sa žiadnemu z kandidátov na funkciu prezidenta ani viceprezidenta nepodarí získať väčšinu hlasov všetkých voliteľov, volí prezidenta Snemovňa reprezentantov spomedzi troch kandidátov, ktorí dostali najväčší počet hlasov voliteľov. Senát volí viceprezidenta spomedzi dvoch kandidátov, ktorí tiež získali najväčší počet hlasov voliteľov.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nezávislí senátori (Angus King, Bernie Sanders a senátorka Kyrsten Sinemová) nie sú členmi Demokratickej strany, no formálne sa k nej zaraďujú.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KRESÁK, Peter: Kongres USA. Bratislava : Právnická fakulta UK, 1993, 306 s. ISBN 80-7160-040-7
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kongres Spojených štátov
