Československá socialistická republika

Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990. Česko-Slovensko bolo v tom čase (presnejšie: do decembra 1989) socialistickým (od roku 1969 aj federatívnym) štátnym útvarom na území dnešného Česka a Slovenska.

Československá socialistická republika

↓

1948/1960 – 1990

↓

vlajka

znak

Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska

Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí

Geografia

Hlavné mesto

Praha

Rozloha

127 900 km²

Najvyšší bod

Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)

Najdlhšia rieka

Vltava (430 km)

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

15 624 021 (v roku 1989)^[1]

Národnostné zloženie

Česi (62%), Slováci (31%), Maďari (4%), ostatní (3%)^[1]

Jazyky

čeština, slovenčina

Náboženstvo

štátny ateizmus

Štátny útvar

Štátne zriadenie

socialistická republika (1960 – 1968)
federatívna socialistická republika (1969 – 1990)

Mena

koruna česko-slovenská

Vznik

25. februára 1948 (komunistický prevrat)
11. júla 1960 (Ústava ČSSR zaviedla nový názov štátu „Československá socialistická republika“)

Zánik

29. marca 1990 (ústavná zmena názvu v reakcii na pád komunistického režimu)

Predchádzajúce štáty:

Tretia česko-slovenská republika

Nástupnícke štáty:

Česko-slovenská federatívna republika

V roku 1990 bol názov nakrátko nahradený názvom Česko-slovenská federatívna republika (pozri pomlčková vojna) a potom natrvalo názvom Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Dejiny

Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 zaviedla nový názov štátu Československá socialistická republika, nové štátne symboly, zakotvila ako štátne zriadenie socializmus a vedúcu úlohu KSČ. V druhej polovici 60. rokov sa vtedajšie vedenie štátu pokúsilo vykonať ekonomické reformy, ktoré mali viesť k zvýšeniu efektívnosti národného hospodárstva (pozri ekonóm Ota Šik). V tejto dekáde bola plne dokončená kolektivizácia poľnohospodárstva, ktoré sa stabilizovalo a poľnohospodárska produkcia sa začala zvyšovať. Významným krokom bolo zahájenie industrializácie Slovenska.

Snahy o ekonomické reformy sa ďalej rozvinuli v roku 1968 a vyústili v obrodný proces demokratizácie spoločnosti, zvaný tiež Pražská jar, ktorý bol pokusom vtedajšej KSČ o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Táto snaha vtedajšieho vedenia štátu, ktorá mala medzi obyvateľstvom širokú podporu, však bola zmarená vpádom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 21. augusta 1968.

Dňa 1. januára 1969 sa Česko-Slovensko stalo federáciou dvoch suverénnych štátov, Česka a Slovenska.

Sedemdesiate roky sa niesli v znamení tzv. normalizácie, čo bol proces vedúci k zastaveniu demokratizácie spoločnosti a návrat k stavu pred obrodným procesom. V 70. rokoch bol normalizačný režim veľmi silný. Hospodárstvo zaznamenalo v prvej polovici 70. rokov pomerne vysokú dynamiku rastu, ktorá sa však v závere tejto dekády postupne znižovala. Počiatočné ekonomické úspechy režimu umožnili zvýšiť výdavky v sociálnej oblasti. Štát investoval do rozsiahlej bytovej výstavby. To sa okrem iného prejavilo aj výrazným zvýšením pôrodnosti (najvyšší počet narodených detí bol zaznamenaný v roku 1974 a doteraz nebol prekonaný). V tomto období bola dokončená industrializácia Slovenska, mechanizácia poľnohospodárstva a naša krajina sa stala v základných potravinách plne sebestačná. V priemysle dochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu sortimentu výroby tak, aby sme nemuseli tieto výrobky dovážať zo zahraničia, a to najmä v strojárstve, čo so sebou prinášalo rastúce zaostávanie technickej úrovne produkcie. Ekonomika veľkosti ČSSR nebola schopná držať krok v takom širokom zábere výroby a v spojení s neexistenciou konkurencie viedlo k rastúcim problémom predať našu produkciu do západných krajín a tým k silnejúcemu nedostatku devízových prostriedkov. V tomto období došlo k definitívnemu vyčerpaniu možností extenzívneho rastu ekonomiky, kedy boli do výroby nasadené všetky ľudské rezervy, vrátane vysokej zamestnanosti žien, dôchodcov a pod. Ďalší rast ekonomiky tak bol možný už len zvýšením technologickej úrovne produkcie, zavádzaním automatizácie a pod., čo sa vďaka absencii tlaku na efektivitu v centrálne plánovanej ekonomike nedarilo. V politickej oblasti dochádzalo k stupňovaniu tlaku na odporcov režimu. Represie síce neboli tak kruté ako v 50. rokoch, nedochádzalo už k popravám odporcov režimu, ale napriek tomu režim tvrdo postihoval akékoľvek náznaky iného ako oficiálneho názoru (najznámejšia akcia tohto druhu bola napr. anticharta v roku 1977). V tomto období sa prevažná väčšina národa dobrovoľne podrobila a aktívne sa zúčastňovala všetkých prorežimných podujatí ako boli spartakiády, prvomájové demonštrácie pod.

V osemdesiatych rokoch sa začala prejavovať hospodárska stagnácia, ale aj spoločenský a kultúrny úpadok zo sedemdesiatych rokov.

Po sérii protirežimných demonštrácií sa nakoniec v novembri 1989 komunistický režim zrútil. Socialistické Česko-Slovensko sa začalo otvárať okolitému svetu a vydalo sa na cestu k demokracii a trhovému hospodárstvu.

V marci 1990 sa názov štátu zmenil na Česko-slovenská federatívna republika a v apríli na Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Galéria

Spartakiáda v roku 1960
Pohľad na mesto Lučenec, 1961
Michalská brána v Bratislave, 1965
Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy, 1968
Náměstí Svobody v Brne, 1975
Vojenská prehliadka v Prahe na Letenskej pláni k výročiu konca druhej svetovej vojny, 1985
Kvety, vlajky a dav ľudí na Václavskom námestí v Prahe počas Nežnej revolúcie, 1989