STS-101
STS-101 bola misia amerického raketoplánu Atlantis na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Išlo o 98. let raketoplánu a 21. rokov raketoplánu Atlantis. Cieľom desaťdňovej misie bola doprava zásob na stanicu. Štart misie sa trikrát oneskoril kvôli silnému vetru v mieste štartu. Raketoplán uskutočnil 155 obletov Zeme. Uskutočnil sa jeden výstup do vesmíru.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-101 | ||||
| COSPAR ID: | 2000-027A | ||||
| Raketoplán: | Atlantis | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko, Florida (39-A) | ||||
| Štart: | 19. máj 2000, 10:11 UTC | ||||
| Pristátie: | 29. máj 2000, 06:20 UTC, Kennedyho vesmírne stredisko, Florida | ||||
| Trvanie: | 9 dní, 21 hodín, 10 minút | ||||
| Apogeum: | 341 km | ||||
| Perigeum: | 332 km | ||||
| Doba obehu: | 91 minút | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 zľava sedia sedí Horowitz, Halsell, stoja Weberová, Williams, Usačov, Voss, Helmsová | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Posádka
upraviťJames D. Halsell, Jr. (5), veliteľ
Jurij V. Usačov (3), letový špecialista 5, Roskosmos (RKK Energija)
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Priebeh misie
upraviťRaketoplán sa s ISS spojil v nedeľu 21. mája 2000 o 04:31 UT. Ešte pred vstupom astronautov na palubu ISS 22. mája sa uskutočnil jeden výstup do vesmíru (EVA). Počas neho Voss a Williams pripevnili na povrch ISS americký manipulátor (žeriav) OTD. Ten bol totiž počas svojej pôvodnej inštalácie zaistený nedokonale. Astronauti tiež dokončili inštaláciu ruského manipulátora Strela na adaptéri medzi modulmi Unity a Zarja. Potom vymenili na module Unity jednu z dvoch antén ECOMM. Pre uľahčenie budúcich operácií mimo stanice pripevnili Voss a Williams na povrch ISS osem nových madiel.
Nasledujúci deň vstúpila posádka raketoplánu do ISS. Ako prví do stanice vstúpili Helmsová, Usačov a Voss, ktorí v nasledujúcom roku tvorili druhú základnú posádku ISS. Astronauti vymenili dve zo šiestich batérií, inštalovali nové potrubie, ktoré pomohlo zlepšiť cirkuláciu atmosféry. Tiež odobrali vzorky atmosféry na neskoršiu analýzu.
V ďalších dňoch astronauti prenášali náklad na ISS a vykonávali na stanici opravy. V module Zarja vymenili 4 batérie a požiarne hlásiče, pamäť v telemetrickom systéme (u ktorej končila záručná doba) a v neposlednom rade naplnili štyri plastové vaky (každý s objemom 45 litrov) vodou. Celkovo preniesli vyše 1 000 kg nákladu.
Poslednou úlohou misie STS 101 bolo zvýšenie dráhy komplexu ISS. K nemu došlo 25. mája 2000. Raketoplán pomocou motorčekov RCS "zdvihol" ISS o približne 40 km. Počas celkom 3 manévrov bola ISS navedená na novú obežnú dráhu vo výške 372 × 380 km. Nasledujúceho dňa sa Atlantis od ISS odpojil a po vykonaní inšpekčného obletu sa vydal na zostupnú dráhu k Zemi. Na dráhe 15 Kennedyho vesmírneho strediska pristál úspešne 29. mája 2000 v čase 8:20 SELČ.
Misia STS-101 bola prvá, kedy sa do vesmíru vypravil raketoplán so skleneným kokpitom.
Iné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému STS-101
Externé odkazy
upraviť- Let na stránke NASA Archivované 2012-07-28 na Wayback Machine
- Priebeh misie na MEK
Zdroj
upraviť- Malá encyklopédia kozmonautiky
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-101 na českej Wikipédii.