Stará Ľubovňa

O rovnomennom okrese pozri Stará Ľubovňa (okres).

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti hraníc s Poľskom. Mesto sa skladá z dvoch hlavných častí - Stará Ľubovňa a Podsadok (Podsadek). Rozprestiera sa v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku riek Poprad a Jakubianka. Mestom prechádza cesta I/68 (Prešov – Nowy Sącz) a I/77 (Poprad – Bardejov), ako aj železničná trať Poprad – Plaveč.

Stará Ľubovňa
mesto
Ľubovniansky hrad od skanzenu
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stará Ľubovňa
Región	Spiš
Vodné toky	Poprad, Jakubianka
Nadmorská výška	545 m n. m.
Súradnice	49°18′06″S 20°41′19″V
Najvyšší bod	Široký vrch
- výška	885 m n. m.
Rozloha	30,79 km² (3 079 ha)
Obyvateľstvo	15 628 (31. 12. 2023)
Hustota	507,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1292
Primátor	Ľuboš Tomko (nezávislý)
PSČ	064 01
ŠÚJ	526665
EČV (do r. 2022)	SL
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Obchodná 1 064 01 Stará Ľubovňa
E-mailová adresa	mesto@staralubovna.sk
Telefón	052 / 43 15 111
Fax	052 / 432 30 33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Stará Ľubovňa
Webová stránka: staralubovna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je Podolínec (15 km). Poprad je vzdialený 49 km juhozápadne, Prešov 62 km juhovýchodne a Nowy Sącz v Poľsku 50 km severne.

Ľubovniansky hrad

Názov

Vývin názvu obce

• 1292 - Libenow
• 1299 - Lublow
• 1408 - Olyblyo, Lyblio, Oliblio, Oliblyo
• 1786 - Lublyó, Iblau
• 1808 - Lubló, Lublovia, Lublau, Lubowná
• 1863 - Lubló
• 1873 - Ólubló
• 1920 - Stará Ľubovňa, maď. Ólubló, nem. Altlublau

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov

Rok	1980	1970	1991	2001	2011	2021
Počet obyvateľov	8866	4406	13955	16227	16341	15938

Etnické zloženie obyvateľstva

Etnicita	Slováci	Rómovia	Rusíni	Ukrajinci	Česi	Poliaci	Maďari
Percento	89,15%	5,97%	1,48%	1,01%	0,64%	0,14%	0,13%

Náboženské zloženie obyvateľstva

Vyznanie	Rímskokatolíci	Gréckokatolíci	Bez vyznania	Pravoslávni	Evanjelici	Iní
Percento	67,65%	22,20%	5,01%	1,61%	0,81%	2%

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Mikuláša a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.

Ľubovniansky hrad, pohľad z vtáčej perspektívy

Ľubovniansky hrad

• Komplex stredovekého hradu v čiastočne torzálnom stave, vznikajúceho od druhej polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici 14. storočia Drugetovci. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý gotický palác. Od roku 1412 patrí hrad Ľubovňa do poľského zálohu. V roku 1553 hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol renesančne upravený. Od roku 1591 tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch 1620-1647 prešiel barokovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca kaplnka. V roku 1664 vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch 1746-1760 prešiel rozsiahlou obnovou. V roku 1772 bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku 1825 boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku 1883. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku 1945 prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1956-1966. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.

• 
  Letecký pohľad na hrad
• 
• 
  Kaplnka hradu
• 
• 
  Vstupná brána

Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša

• Trojloďová pôvodne ranogotická stavba so zaobleným ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obodobia okolo roku 1280. Z tohto obdobia sa dochovala len časť hmoty kostola, napr. víťazný oblúk. Stojí na mieste staršej stavby. Pôvodne mal pravouhle ukončené presbytérium a bol bez veže. Od 70. rokov 16. storočia bol kostol evanjelický, priebehu 17. storočia viackrát zmenil vlastníka. V prvej polovici 17. storočia pristavali Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia doplnili ďalšiu kaplnku. V 80. rokoch 17. storočia boli kaplnky rozšírené, opät v roku 1738, vznikli tak bočné lode. V tomto období bola dostavaná aj veža. Súčasné presbytérium vzniklo v druhej polovici 18. storočia. Úpravami fasády prešiel v duchu klasicizmu na konci 18. storočia a historizmu v 19. storočí. V interiéri boli objavené a od roku 2016 reštaurované hodnotné stredoveké nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života Krista pochádzajúce z konca 14. storočia. Maľby sa nachádzajú v troch pásoch nad sebou na severnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku. V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie. Hlavný oltár sv. Mikuláša je barokový z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár sv. Kríža je neskororenesančný zo začiatku 17. storočia. Ostatné bočné oltáre sú barokové: oltár sv. Anny Metercie zo začiatku 18. storočia, oltár Sedembolestnej Panny Márie - Piety z doby okolo roku 1720, oltár sv. Antona z obdobia okolo roku 1730, oltár sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia a oltár Panny Márie Karmelskej z druhej polovice 18. storočia. Na víťaznom oblúku je umiestnená neskorogotická socha Kristus na kríži z druhej polovice 16. storočia. Kamenná krstiteľnica je neskorogotická zo začiatku 16. storočia. Kazateľnica je rokoková, z druhej polovice 18. storočia. Súčasťou interiéru kostola je súbor neskorogotických epitafov z pieskovca a červeného mramoru. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Veža je členená kordónovou rímsou, v hornej časti s priebežnou ochodzou, ukončená je ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Mikuláša pred obnovou
• 
• 
  Interiér kostola
• 
  Hlavný oltár
• 
  Detail freskovej výmaľby

Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša

• Súbor meštianskych domov, ide o dvojpodlažné najčastejšie troj či štvorosové objekty s polkruhovo či segmentovo ukončenou bránou. Domy majú sedlové strechy s hrebeňmi rovnobežnými s uličnou čiarou. V jadre ide často o renesančné objekty s mladšími barokovými a klasicistickými fasádami. Dom č. 2 je neskororenesančná mestská radnica z druhej polovice 17. storočia. Dom č. 12, bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, neskororenesančná arkádová budova z obdobia po roku 1639.

• 
  Súbor meštianskych domov na námestí
• 
• 
• 
  Bývalé sídlo gubernátora spišských miest
• 
  Židovský cintorín

Múzeá

• Ľubovniansky hrad
• Ľubovniansky skanzen
• Galéria Provinčný dom
• Dom ľubovnianskeho mešťana
• Stredoveký vojenský tábor
• Vojenská expozícia Michala Strenka

Pomníky

V meste sa nachádzajú pomníky väčšinou venované padlým z vojen. Pomník venovaný padlým z druhej svetovej vojny sa nachádza na Námestí generála Štefánika pri Dome kultúry. Každoročne sa tu 8. mája konajú pietne akty venované pamiatke hrdinov. Pomníky na území mesta sú aj na rôznych kopcoch, ale sú to pomníky, venované ľuďom známym. Na Námestí sv. Mikuláša sú tiež menšie pomníky, ktoré sú na česť padlým vo vojne.

Parky

V Starej Ľubovni je park na Námestí sv. Mikuláša v centre mesta okolo fontány, je to obľúbené oddychové miesto. A takisto aj pešia zóna na Obchodnej ulici. Na oboch miestach sú lavičky a oddychová zóny pre obyvateľov mesta aj návštevníkov. Krásne prostredie, ktorého stred tvorí fontána je skvelým miestom na oddych.

Dom kultúry

V Dome kultúry sídli množstvo organizácií, jazykové školy, klubovňa ako aj Ľubovnianske osvetové stredisko, ktoré vzniklo v roku 1969. Je príspevkovou organizáciou Prešovského samosprávneho kraja. Hlavným poslaním strediska je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávať kultúrne bohatstvo regiónu a organizovať kultúrne a vzdelávacie aktivity pre občanov.

Pravidelné podujatia

Ľubovniansky jarmok

Vyhľadávaná akcia v meste Stará Ľubovňa – jarmok sa teší veľkej popularite už veľa rokov. Každoročne sa tu stretávajú tisíce ľudí z celého regiónu. Predajné stánky sú na Námestí sv. Mikuláša, na ulici 1. mája, Popradskej a Levočskej ulici. každoročne sú na jarmoku aj rôzne atrakcie pre deti kolotoče, detské stánky a pod. Pri Dome služieb (komunál) je každý rok aj tribúna, kde je stále bohatý kultúrny program s množstvom účinkujúcich. Ľubovniansky jarmok sa vždy koná posledný septembrový víkend.

Kľúč od pevnosti

Medzinárodná súťaž v štýle Pevnosti Boyard. Každoročne sa koná na Ľubovnianskom hrade za účasti stredoškolskej mládeže z celého Slovenska ale aj Poľska a Česka. Náročné disciplíny a fyzická záťaž sú súčasťou tohto podujatia.

Salašnícka noc

Podujatie, ktoré už každoročne organizuje Salaš u Franka- známy motorest v Starej Ľubovni. Tisíce ľudí tlačiacich sa na parkovisku pred podnikom sú svedkami skvelej zábavy a pestrého kultúrneho programu.

Cirkvi

V Starej Ľubovni pôsobia 4 hlavné cirkvi.

Rímskokatolícka cirkev

Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Rímskokatolícka cirkev má v správe 3 kostoly na území mesta.

• Kostol sv. Mikuláša v centre mesta.
• Kostol sv. Petra a Pavla – Sídlisko Západ z roku 1999. O jeho výstavbe sa rozhodlo v 90. rokoch 20. storočia, kedy pôvodný kostol sv. Mikuláša v centre mesta už kapacitne nepostačoval rastúcej rímskokatolíckej komunite. Aj preto je ešte stále nazývaný ako "nový kostol", aj keď má už takmer 20 rokov. Kostol bol postavený predovšetkým pre obyvateľov miestneho sídliska Západ. Je moderne zariadený a stavaný v takomto štýle. Oltár tvorí veľký kríž, ktorý bol menený za nový iba nedávno. V marci tohto roku bola v kostole nainštalovaná krížová cesta. Kostol má kapacitu približne 240 miest na sedenie a 350 na státie, čo je dosť málo, nakoľko sídlisko Západ je najväčšie sídlisko v meste. Kostol bol vysvätený 22.11.1999 otcom biskupom Františkom Tondrom za prítomnosti predstaviteľov mesta a veľkého množstva kňazov.
• Kostol sv. Jozefa v časti Podsadok z roku 1943, zvonica bola postavená o čosi neskôr. V tejto časti mesta je vyše 700 veriacich. O duchovnú správu Podsadku sa starajú kňazi rímskokatolíckej farnosti Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev

Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala v skanzene

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi – redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Táto farnosť má v správe 1 chrám.

• Chrám Matky ustavičnej pomoci, základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. pri návšteve v Bratislave dňa 22. apríla 1990. Posviacku čiastočne ukončeného chrámu vykonal 7. novembra 1993 vtedajší pomocný biskup prešovskej eparchie vladyka Milan Chautur, CSsR. V roku 1998 sa správcom farnosti stal o. Kamil Dráb, ktorý pokračoval vo výstavbe. Taktiež je autorom ikon, ktoré sa nachádzajú na stenách chrámu a na ikonostase. Pod cerkvou sa nachádza pastoračné centrum, kde sa konajú aj rôzne hostiny, či svadby, taktiež slúži mladým na stretávanie. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici. Je v správe gréckokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.
• Drevený chrám sv. Michala archajela z druhej polovice 18. storočia. Pôvodne stál v obci Matysová, dnes stojí v skanzene.

Pravoslávna cirkev

Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Bohoslužby sa slúžia v pravoslávnom chráme.

• Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ. V regióne Stará Ľubovňa je vyše 1 000 pravoslávnych veriacich, chrám slúži ako farnosť aj pre obce Čirč, Hniezdne, Hromoš, Jakubany, Kamienka, Nová Ľubovňa, Plaveč, Podolínec, Ruská Voľa nad Popradom, Veľký Lipník a Vyšné Ružbachy.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského. O duchovnú správu v meste sa stará cirkevný zbor v Podolínci. Túto cirkev tvorí približne 50 veriacich na území mesta.

Školstvo

Základné školy

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 5 základných škôl, z toho jedna je cirkevná.

• Najväčšou základnou školou v meste je ZŠ Komenského 6. Nachádza sa na sídlisku Západ. Vzhľadom na jej výhodnú polohu je najväčšou školou v meste.
• Najstaršou školou je ZŠ Levočská. Nachádza sa v blízkosti centra mesta na Levočskej ulici. Na tejto škole má veľkú tradíciu volejbal a takisto recitačná a tvorivá činnosť.
• Najmladšou školou je ZŠ Za vodou. Slávnostne otvorená bola v školskom roku 1996/1997. Tradíciu na tejto škole má futbal. Škola sa nachádza na sídlisku Východ.
• ZŠ sv. Cyrila a Metoda je jedinou cirkevnou základnou školou v meste. Vyučuje a vychováva žiakov v kresťanskom duchu. Každý utorok sú v budove školy sväté omše.
• Špeciálna základná škola je jedinou svojho druhu v meste. Navštevujú ju deti s mentálnym a fyzickým postihnutím. Škola sa nachádza na Levočskej ulici.

Stredné školy

V Starej Ľubovni je 6 stredných škôl rôzneho druhu a zamerania.

• Gymnázium Terézie Vansovej je jediné štátne gymnázium na území mesta a okresu Stará Ľubovňa. Bolo založené v roku 1948. Nachádza sa ulici 17. novembra. Poskytuje dva druhy štúdia – štvorročné a osemročné.
• Obchodná akadémia je škola s ekonomickým zameraním, ktorá ponúka na štúdium dva odbory- obchodná akadémia a škola podnikania. Škola sa nachádza na Jarmočnej ulici v blízkosti sídliska Východ.
• Stredné odborné učilište Levočská je škola zo zameraním na elektrotechniku, krajčírstvo či stolárstvo. Škola ponúka štvorročné a trojročné odbory, nachádza sa na Levočskej ulici.
• Stredné odborná škola Jarmočná je škola s poľnohospodárskym zameraním ale aj inými zaujímavými odbormi. Je druhou školou na Slovensku, ktorá ponúka odbor CHOVATEĽ- chov koní a jazdectvo.
• Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša je najmladšou školou v okrese. Vznikla v školskom roku 2005/2006. Ponúka alternatívny učebný plán (AUP). Zriaďovateľom školy je Biskupský úrad v Spišskej kapitule. Škola sa nachádza na Štúrovej ulici pri sídlisku Západ.
• Odborné učilište internátne je špeciálna škola pre telesne a mentálne postihnutých študentov. Je jedinou svojho druhu v regióne. V areáli sa nachádza aj internát s ubytovaním. Škola sa nachádza na Levočskej ulici.

Šport

Šport v Starej Ľubovni sa už dlhé roky teší veľkej popularite. Momentálne kraľuje v meste futbal, aj volejbal, keď klub VKM Stará Ľubovňa hra extraligu. Pevnú základňu má v Starej Ľubovni stolný tenis, ktorý sa teší veľkej obľube. Žiacky futbal, ktorý zastrešuje klub Junošport dosahuje skvelé výsledky na futbalovej scéne.

Stará Ľubovňa Redfox Football Club

Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa Redfox Football Club je klub, ktorý účinkoval v I. lige. Vznikol v roku 1923. Klub vo svojej histórii niesol rôzne názvy ŠK, Slavoj, Skrutkáreň, Rekostav, FK, MFK, MFK Goral, a od sezóny 2021/22 má klub názov MFK ADV Stará Ľubovňa. Najväčšie úspechy klub dosiahol pod názvom Skrutkáreň v 60 – 70 rokoch minulého storočia, kedy sa prebojoval do vtedajšej divízie, v novodobej histórii sa klub prebojoval do I. ligy (2. najvyššia súťaž), v ktorej sa udržal len jednu sezónu 2007/2008 (v tom čase klub pôsobil pod názvom MFK Goral Stará Ľubovňa), v sezóne 2017/2018 postúpil z V. ligy Sever do IV. ligy Sever. V sezóne 2021/2022 klub zvíťazil v IV. lige Sever pod názvom MFK ADV Stará Ľubovňa a kvalifikoval sa do reorganizovanej ligy Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ (najvyššej regionálnej súťaže Východného Slovenska). Klub sa netají najvyššími ambíciami, a to postupnými postupmi až do najvyššej slovenskej ligy a účasťami v európskych súťažiach.

TJ Slobytermia Stará Ľubovňa

Stolnotenisový klub, ktorý zastrešuje mestská firma Slobyterm. Klub je rozdelený na tím A, B a C. Klub A momentálne pôsobí v tretej lige, v ktorom dosahuje veľmi dobré výsledky. Klub má ambíciu postúpiť do druhej ligy a v uplynulej sezóne mal k tomu veľmi blízko, keď mu postup ušiel len o pár bodov. Tím B účinkuje v IV. lige, kde si vedie tiež dobre. Tím C pôsobí v V. stolnotenisovej lige a hrá svoje zápasy v obci Lesnica. TJ Slobytermia organizuje aj podujatia stolného tenisu ako napr. reprezentačné zápasy, ktoré sa často uskutočňujú práve v Starej Ľubovni, kde miestny fanúšikovia vytvoria vždy búrlivú atmosféru, ktorá povzbudzuje národný tím k skvelým výsledkom, alebo aj Exhibície stolného tenisu.

Ulice

Na území mesta Stará Ľubovňa je v súčasnosti 33 ulíc a dve námestia, mnoho z nich je pomenovaných po slovenských významných osobnostiach:

Bernolákova, Budovateľská, Duklianskych hrdinov, Farbiarska, Garbiarska, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jarmočná, Komenského, Letná, Levočská, Lipová, Mierová, Mýtna, Námestie generála Štefánika, Námestie svätého Mikuláša, Obchodná, Obrancov mieru, Okružná, Popradská, Prešovská, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Tatranská, Tehelná, Továrenská, Vansovej, Vsetínska, Za vodou, Zámocká, Zamoyského, Zimná, 1. mája, 17. novembra.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Marcin Oracewicz (* 1720 – † 1789), poľský šľachtic, vojak
• Ladislav Burket (* 1855 – † 1933), český odborný spisovateľ
• Ján Kubašek (* 1885 – † 1950), politik, kňaz, signatár Pittsburskej dohody
• Ján Melkovič (* 1939 – † 2004), hudobný skladateľ, herec
• Ján Kanty Zamoyski (*1900 - † 1961), poľský aristokrat, gróf
• Marián Hossa (* 1979), profesionálny hokejista, slovenský reprezentant - pred presťahovaním do Trenčína žili Hossovci v neďalekom Podolínci.
• Michal Šipoš (* 1982), politik, predseda poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

Pôsobili tu

• Zita Pleštinská (* 1961), politička, poslankyňa Európskeho parlamentu

Partnerské mestá

• Báčšsky Petrovec, Srbsko
• Biograd na Moru, Chorvátsko
• North Augusta, Južná Karolína
• Alesd - Bihor, Rumunsko
• Vsetín, Česko
• Nowy Sącz, Poľsko
• Połaniec, Poľsko
• Krynica-Zdrój, Poľsko
• Muszyna, Poľsko
• Svaljava, Ukrajina
• Balčik, Bulharsko

Letecké fotografie

• 
• 
• 
• 

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Starej Ľubovni

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará Ľubovňa

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Ľubovnianske múzeum