Richard Strauss

Richard Strauss (* 11. jún 1864, Mníchov, Bavorské kráľovstvo – † 8. september 1949, Garmisch-Partenkirchen, Západné Nemecko) bol nemecký hudobný skladateľ a dirigent.

Richard Strauss
Základné informácie
Narodenie	11. jún 1864 Mníchov, Bavorské kráľovstvo
Úmrtie	8. september 1949 (85 rokov) Garmisch-Partenkirchen, Západné Nemecko
Národnosť	nemecká
Obdobie tvorby	1870 - 1948
Hudobný smer	neskorý až dekadentný romantizmus
Dielo
Počet diel	148 (88 pod opusovými číslami)
Ťažiskové žánre	symfonická báseň, opera, pieseň, koncert
Kľúčové diela Tak vravel Zarathustra (1896) Salome (1903-1905) Elektra (1906-1908) Alpská symfónia (1911-1915) Štyri posledné piesne (1948)
Odkazy
Richard Strauss multimediálny obsah na commons
Hudobný portál  Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Mníchove v hudobníckej rodine. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy:

Ako dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v Meiningene, potom vo Weimare. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni.

Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory.

Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949.

Hrob v roku 2024.

Straussove pozostatky boli spopolnené. Urna je pochovaná na cintoríne Garmisch v Garmisch-Partenkirchene v hrobe, v ktorom je jeho manželka Pauline, rodenej de Ahna (1863–1950), ich syn Franz (1898 – 1980) a jeho manželka Alice (1904 – 1991), vnuk Richard (1927 – 2007) a manželka Gabrielle , rodenej Hotterovej (1939-2020), ako aj vnuka Christiana (1932-2020) a jeho manželky Brigitte, rodenej Eckhardt (1925-1988).

Charakter hudby

Strauss spočiatku, ovplyvnený konzervatívnou hudobnou výchovou jeho otca, skladal vycibrené, avšak ešte neosobné diela v štýle Mendelssohna-Bartholdyho. Neskôr začal objavovať svoj vlastný hudobný jazyk a koncom 19. storočia už predstavoval jedného z najprogresívnejších hudobných skladateľov, ktorý po harmonickej a výrazovej stránke výrazne obohatil zaužívané postupy. Jeho progresívne tendencie vyvrcholili v dvoch operách, Salome a Elektra, kde často pracuje s disonanciami. Ilustruje to napríklad známy disonantný "Elektrin akord", ktorý v opere predstavuje akýsi leitmotív hlavnej postavy. Skladateľ ho opísal ako "bitonálnu syntézu A dur a Cis dur."

Väčšina Straussových diel je určená pre veľmi veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách. Vo svojich symfonických básňach často s programovou jednoznačnosťou hudobne imitoval rôzne výjavy z programu skladieb. Jeho orchestrálne efekty sú veľkolepé, často až bombastické, čo však na druhej strane viedlo k tomu, že mu mnoho kritikov vyčítalo nadradenie efektu nad obsahom a hĺbkou diela.

Dielo

Symfonické básne

• Don Juan
• Tak vravel Zarathustra
• Don Quixote
• Život hrdinu
• Sinfonia domestica
• Alpská symfónia

Koncerty

• Husľový koncert d mol, Op. 8
• Koncert pre lesný roh č. 1 Es dur, Op. 11 (1882/83)
• Hobojový koncert D dur (1945)

Piesne

• Štyri posledné piesne (1948)

Opery

• Guntram (1894)
• Salome, Op. 54 (1904 - 1905)
• Elektra, Op. 58 (1907 - 1908)
• Gavalier s ružou, Op. 59 (1909 - 1910)
• Ariadna z Naxu (1915 - 1916)
• Žena bez tieňa (Die Frau ohne Schatten) (1919)
• Intermezzo (1924)
• Arabella (1933)
• Mlčiaca žena (Die schweigsame Frau) (1935)
• Capriccio (1942)

Externé odkazy

• „Hudba a slovo sú brat a sestra“ (Capriccio) – pred 70 rokmi zomrel Richard Strauss na operaslovakia.sk
• Pred 90 rokmi dirigoval v SND svoje opery excelentný majster Richard Strauss na operaslovakia.sk