Katar (štát)

O iných významoch výrazu katar pozri katar.

Katar (arab. قطر), dlhý tvar Katarský štát (arab. دولة قطر – Dawla Katar ), je emirát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Na juhu hraničí so Saudskou Arábiou (60), zvyšok emirátu obklopuje Perzský záliv.

Katarský štát
Vlajka
Štátna hymna: as-Salám al-Amíri
Miestny názov
• dlhý	دولة قطر Dawla Katar
• krátky	قطر Katar
Hlavné mesto	Dauha 25°17′ S.š. 51°32′ V.d.
Najväčšie mesto	Dauha
Úradné jazyky	Arabčina
Štátne zriadenie Emir Predseda vlády	Emirát Tamim bin Hamad Al Thani Khalid bin Khalifa bin Abdul Aziz Al Thani
Vznik	3. september 1971
Susedia	Saudská Arábia
Rozloha  • celková  • voda (%)	11 581 km² (158.)    km² (0,8 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • sčítanie (2010)  • hustota (2017)	2 641 669 (140.) 1 699 435 176/km² (76.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 183,807 mld. $ (56.) 128 702 $ (1.)
Index ľudského rozvoja (2014)	0,850 (32.) – vysoký
Mena	Katarský rijál (QAR)
Časové pásmo  • Letný čas	+3 (UTC+3) (UTC)
Medzinárodný kód	QAT
Internetová doména	.qa
Smerové telefónne číslo	+974

História

V 7. storočí sa na polostrove rozšíril islam a územie sa dostalo pod vládu chálífov. Keď bolo hlavné mesto emirátu v roku 1783 presunuté na susedný Bahrajn, prepukli v Katare nepokoje, ktoré v roku 1867 vyústili do vojny. Po zásahu Anglicka vznikol samostatný emirát, ktorý mal na čele Sáníma, jedného z členov prednej katarskej rodiny. V roku 1916 sa stal Katar britským protektorátom. Katar, jeden z mnohých historických emirátov Arabského polostrova, je nezávislou krajinou od 1. septembra 1971. Na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev sa Katar rozhodol nestať časťou Spojených arabských emirátov ani Saudskej Arábie.

Objav ropy v roku 1939 celkom zmenil národnú ekonomiku. Predtým bol Katar chudobnou krajinou rybárov a lovcov perál, ale teraz má vysokú životnú úroveň.

Dlhodobý územný spor s Bahrajnom o ostrovy Hawár pri západnom pobreží Kataru rozhodol v roku 2001 Medzinárodný súdny dvor v Haagu v prospech Bahrajnu.

Politika

Katar je tradičná monarchia pod vládou emira Tamím ibn Hamáda Al Sáního. Rodina al-Sání vládne od polovice devätnásteho storočia. V zemi neexistujú politické strany ani volený parlament, hlavnú moc má emir, ktorý si k ruke menuje 35-členné Poradné zhromaždenie (Madžlis aš-šúrá). Katarskí občania (muži aj ženy) majú síce volebné právo od 18 rokov, hlasovať však môžu iba pri výbere miestnych zastupiteľstiev (od roku 1999). Návrh novej ústavy, odsúhlasený referendom v roku 2003, vstúpil do platnosti v roku 2005. Poradné zhromaždenie sa tak rozšírilo na 45 členov, pričom občania budú voliť dve tretiny z nich, zatiaľ čo menovanie zvyšnej tretiny ostáva na emirovi. V rodinných a osobných záležitostiach prevláda islamské právo. Občania Kataru neplatia daň z príjmu. V porovnaní s ostatnými krajinami v oblasti Perzského zálivu majú značnú voľnosť prejavu v médiách (Katar je domovskou krajinou vplyvnej televíznej stanice Al-Džazíra).

Mestá

Hlavným a najdôležitejším mestom v zemi je Dauhá, kde žije viac než polovica obyvateľov Kataru, ďalším dôležitým mestom je prístav Umm Sajd na východnom pobreží. V mestách žije 91 percent obyvateľstva.

Ekonomika

Národné príjmy Kataru pochádzajú hlavne z ťažby a spracovania ropy a zemného plynu, na ktoré pripadá 55 % tvorby HDP a 85 % vývozu. Rezervy ropy sa odhadujú na 15 miliárd barelov (2,4 km³), čo predstavuje približne 5 % celosvetových zásob a zaraďuje Katar na tretie miesto na svete. Ropa a skvapalnený zemný plyn sa vyvážajú predovšetkým do Japonska a Južnej Kórey. Dovoz predstavujú predovšetkým strojárske výrobky, dopravné prostriedky a potraviny; hlavnými obchodnými partnermi v tomto smere sú Francúzsko, USA, Saudská Arábia, SAE, Nemecko a Japonsko. Bohatstvo a životná úroveň Katarčanov je porovnateľná so západnou Európou, miestni občania majú zaistenú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a školské vzdelanie. V posledných rokoch boli vládou priamo v Katare zriadené pobočky viacerých amerických vysokých škôl.

Geografia

Katarský polostrov vybieha 160 km do Perzského zálivu. Väčšina krajiny je nížinatá pustá planina pokrytá pieskom.

Demografia

Takmer všetci Katarčania sú moslimovia. Etnickí Arabi tvoria asi 40 % obyvateľov krajiny (z čoho iba necelá polovica sú vlastní katarskí občania, zvyšok pochádza z iných arabských krajín). Väčšinu obyvateľstva predstavujú prisťahovalci, pracujúci hlavne v ropnom priemysle: Pakistanci 18 %, Indovia 18 %, Iránčania 10 % a ďalší. Aj napriek mnohým tradičným zvykom je Katar veľmi kozmopolitnou krajinou, jej vláda neváha napríklad získavať štedrým hmotným zabezpečením pre svoju reprezentáciu športovcov z iných štátov (napr. atlétov z Kene či Maroka alebo vzpieračov z Bulharska). Úradným jazykom je arabčina, ale väčšina obyvateľov rozumie aj anglicky. Miera gramotnosti je 82 %.

Šport

V roku 2022 sa konali majstrovstvá sveta vo futbale.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katar (štát)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katar na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).