Ahapij Pylypovyč Šamraj

	Ahapij Pylypovyč Šamraj
	ukrajinský literárny vedec a literárny historik
Narodenie	3. október 1896; Myropiľľa, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie	7. apríl 1952 (55 rokov); Kyjev, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina
Odkazy
Commons	Ahapij Pylypovyč Šamraj
	Biografický portál

Ahapij Pylypovyč Šamraj (* 3. október 1896, Myropiľľa, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 7. apríl 1952, Kyjev, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina) bol ukrajinský literárny vedec a literárny historik. Pôsobil ako vedecký pracovník Literárnej sekcie Náučno-vedeckej katedry histórie ukrajinskej kultúry v Charkove v rokoch 1925 a 1926 a v Komisii novodobej literatúry Vseukrajinskej akadémie vied a bol redaktorom zbierky Charkivska škola romantykiv (po slovensky Charkovská škola romantikov). Stal sa obeťou stalinizmu.

Životopis

Аhapij Pylypovyč Šamraj sa narodil 3. októbra 1896 v obci Myropiľľa.

V roku 1921 ukončil Charkovskú univerzitu a prednášal ukrajinskú literatúru na Charkivskom instytute narodnoji osvity (po slovensky Charkovskom inštitúte národne osvety). Pracoval na Instytute literatury im. T. Ševčenka (po slovensky Inštitúte literatúry T. Ševčenka) – patril medzi význačných predstaviteľov novej školy literárnej vedy. V roku 1925 ho oslovila práca Pavla Nikitiča Sakulina Sociologičejskij metod v literaturovedenii (po slovensky Sociologická metóda v literárnej vede), pod vplyvom čoho začal aplikovať túto metódu vo svojich prácach. Aktívne tak vystupoval proti tzv. formálnej metóde vtedy značne rozšírenej v ukrajinskej vede. Kritike formálnej metódy Ahapij Šamraj venoval článok publikovaný vo vydaní časopisu Červonyj šľach (po slovensky Červená cesta) z roku 1926.

Na začiatku 30. rokov mu NKVD hrozilo väzením. V čase vrcholenia hladomoru utiekol z Charkova do Udmurtskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky, kde prednášal na vysokej škole pedagogickej v Iževsku. Neskôr sa presťahoval do Fergany a do Permu.

Koncom druhej svetovej vojny bol rehabilitovaný a pokračoval na Instytute literatury im. T. Ševčenka (po slovensky Inštitúte literatúry T. Ševčenka). Po návrate z emigrácie pôsobil do roku 1944 na Kyjevskej univerzite.

Po jeho smrti vyšla v roku 1963 publikácia Vybrani staťťi i doslidžeňňa (po slovensky Vybrané články a štúdie).

Publikačná činnosť

Nа témy z histórie ukrajinskej literatúry publikoval práce Ukrajinska literatura. Styslyj ohľad (po slovensky Ukrajinská literatúra. Stručný prehľad; v rokoch 1927 a 1928), 3-zväzkovú zbierku Charkivski poety 30-40-ych rr. XIX. st. (po slovensky Charkovskí básnici 30. – 40. rokov XIX. storočia; 1930), čo obsahujú aj poznatky z jeho výskumu ukrajinského romantizmu.

Okrem toho napísal odborné publikácie na témy z teórie a z metodológie literatúry. Pri výskume sa venoval tvorbám Ivana Petrovyča Kotľarevského, Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Oleksu Petrovyča Storoženka, Mychajla Mychajlovyča Kociubynského, Stepana Vasyľovyča Vasyľčenka a ďalších. Zo svetovej literatúry sa venoval tvorbám napríklad Williama Shakespearea, Victora Huga, Ernsta Theodora Amadea Hoffmana.

Bol autorom prác a článkov:

Do tekstu tvoriv Hr. Kvitky (po slovensky Text diel Hr. Kvitku, 1926)
Stepan Vasyľčenko (1926).
Ukrajinska literatura (po slovensky Ukrajinská literatúra, 1927, 1928; učebnica).
Deščo pro poetyku j metodolohiju literatury v prohramach fakprofosu INO (po slovensky Čosi o poetika a metodológii literatúry odborovej osvety INO, 1927)
vstupné články z zbierkam diel Oleksu Petrovyča Storoženka (1927, 1928).
Šľachy Kvitčynoji tvorčosti (po slovensky Cesty Kvitkovej tvorby; vstupný článok k zbierke diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka; 1928).
Tvorčisť Kociubynskoho v literaturnomu otočenni (po slovensky Tvorba Kociubynského v literárnom okolí, 1929) a ďalšie.

Bol jedným z redaktorov diel Tarasa Hryhorovyča Ševčenka pri vydaní z roku 1930 a autorom vstupných článkov k samostatným dielam Tarasa Hryhorovyča Ševčenka.

Zdroje

Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Paríž, New York : Shevchenko Scientific Society in Europe (Naukove tovarystvo imeni Ševčenka v Jevropi), Molode žyťťa, 1955, 1995. ISBN 5-7707-4049-3. (po ukrajinsky).
ŽAĎKO, Viktor. Nekopoľ na Bajkovij hori. Kyjev : Fenikc, 2008. S. 239. (po ukrajinsky).
ŽAĎKO, Viktor. Ukrajinskyj nekropoľ. Kyjev : [s.n.], 2005. S. 333. (po ukrajinsky).
Ševčenkivska encyklopedija. Zväzok 6. Kyjev : Instytut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. Dostupné online. Kapitola Šamraj Ahapij Pylypovyč, s. 824. (po ukrajinsky).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Шамрай Агапій Пилипович na ukrajinskej Wikipédii.